Ak nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie. Toto právo môže veriteľ uplatniť samostatnou žalobou alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou OZ. Žaloba na plnenie totiž nie je odporovacou žalobou v zmysle § 42b ods. 1 OZ.
Ak súd zamietnutie žaloby o vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu odôvodnil výlučne nemožnosťou uspokojenie sa veriteľa z toto práva, rozhodol nesprávne. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či predmetným právnym úkonom boli alebo neboli naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 42a OZ.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2020, sp. zn. 5Cdo/101/2017, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. apríla 2016 č.k. 9C 18/2011-115 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode členských práv a povinností ( ďalej len ,, zmluva“) k družstevnému bytu č. 8 na K. zo 7.02.2008 uzavretá medzi U. a žalovanými 1/ a 2/ je voči nemu právne neúčinná. Žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy právneho zastúpenia 580,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19. marca 2004, č.k. 18C/1/2003-77, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2007, č.k. 3Co/320/2004-144, právoplatným dňa 16. októbra 2007, zrušil U. a žalobcovi právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevného bytu č. X. nachádzajúcemu sa v O. H.. poschodie a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva zostáva U. s tým, že žalobca nemá nárok na bytovú náhradu. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 22.septembra 2010, č.k. 15C/94/2004-170, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 2. 2015, určil, že U. je povinná zaplatiť žalobcovi 46.700,- eur z titulu finančnej náhrady za odňaté členské práva k predmetnému družstevnému bytu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v čase, keď opúšťal svoju ( t.č. už bývalú) manželku U. a ich tri v tom čase už plnoleté deti, svojim deťom povedal, že im „ prenecháva“ svoju časť predmetného družstevného bytu. Žalobca aj v rámci záverečného zhrnutia dňa 21.apríla 2016 uviedol, že pripúšťa, že ,, mal záujem svoj podiel na právach k predmetnému bytu rozdeliť medzi svoje deti“. U. Z. zmluvou o prevode B., zo 7. februára 2008 ako výlučný nájomca a člen družstva previedla členské práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu na žalovaného 1/ a jeho manželku Z. Z. - žalovaného 2/. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že by predmetný právny úkon - zmluva o prevode členských práv a povinností zo 7. februára 2008 bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, teda žalobcu. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ vyplatil matke U. Z. sumu 400.000,- Sk a svojím súrodencom sumu 600.000,-Sk. Následne U. zmluvou o prevode členských práv a povinností k bytu zo 7.02.2008 previedla na žalovaných 1/, 2/ členské práva k predmetnému družstevnému bytu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že U. pri prevode členských práv na žalovaných 1/, 2/ nekonala v úmysle ukrátiť žalobcu, ale v súlade s vôľou žalobcu pomohla deťom vyriešiť ich bytovú situáciu. Podľa súdu prvej inštancie žalobe by nebolo možné vyhovieť ani vzhľadom na absenciu dobrých mravov v konaní žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca opúšťajúc predmetný družstevný byt na Nezábudkovej ul. č. 46 svojim trom deťom oznámil, že síce od nich odchádza, ale „ prenecháva“ im svoju časť bytu. Následne súhlasil s návrhom riešenia bytovej otázky svojich detí, ktorú mu navrhla jeho najmladšia dcéra, a v ktorom je zahrnuté aj ďalšie užívanie predmetného družstevného bytu žalovanými 1/, 2/ za predpokladu vyplatenia ostatných súrodencov žalovaného 1/ spôsobom, že žalovaní 1/, 2/ zostanú bývať v byte na Nezábudkovej ul.č. 46, tento byt zrekonštruujú a z bytu vyplatia sestry a matku Annu Hanúskovú- vlastníčku členských práv k bytu.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium