Vplyv porušenia preventívnych povinností na rozsah náhrady škody. Neoprávnený výber z bankového účtu

Porušenie preventívnych povinností (§ 415 Občianskeho zákonníka, § 382 a § 384 Obchodného zákonníka) má tiež vplyv na rozsah náhrady škody, a to vtedy, ak poškodený poruší jemu uloženú preventívnu povinnosť a za túto možno považovať určenie rizikovej osoby za spoludisponenta k jeho účtu, ako aj neposkytnutie telefonického či iného kontaktu „pre prípadnú potrebu“ zabrániť neoprávneným výberom z účtu žalobcu.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2019, sp. zn. 4Cdo/25/2018, nsud.sk, rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Prešov rozsudkom z 20. mája 2015 č. k. 29 C 131/2010-822 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 350 000,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29. septembra 2009 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po skonštatovaní, že vo veci nie je daná právomoc rozhodcovského súdu pre neplatnosť dojednanej rozhodcovskej doložky, dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú realizáciou sfalšovaného príkazu na úhradu a výberového lístka zo 14. apríla 2009, na základe ktorých bol vykonaný prevod a výber peňažných prostriedkov žalobcu z jeho bežného účtu v celkovej výške 350 000,- eur. Žalovaný v danom prípade nepreukázal, že realizoval potrebné opatrenia na predídenie vzniku škody na základe predloženého prevodného príkazu so sfalšovaným podpisom druhého spoludisponenta, a neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že porušenie povinnosti bolo na jeho strane spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť a tvrdenia, že ku škode došlo v dôsledku neposkytnutia potrebnej súčinnosti žalobcu pre účely overenia vierohodnosti predkladaných prevodných príkazov.

2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom z 25. januára 2017 sp. zn. 23 Co 243/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný aj podľa krajského súdu v danom prípade nekonal s náležitou opatrnosťou, pokiaľ nevykonal žiadne preverovanie pravosti podpisov (súladu podpisov s podpisovým vzorom), ak mu príkaz na úhradu predložila síce osoba oprávnená spoločne disponovať prostriedkami na účte, avšak pri tomto úkone musela konať spoločne so žalobcom, ktorý ale pri predložení tohto príkazu na úhradu prítomný nebol. Za takého stavu mala žalovaná banka predvídať, že existuje možnosť predloženia príkazu na úhradu, na ktorom bude sfalšovaný podpis žalobcu. Ak tak neurobila, nekonala s náležitou opatrnosťou, v dôsledku čoho je zodpovedná čoho je zodpovedná za úbytok finančných prostriedkov.