Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené podmienky konania pred dovolacím súdom. O miestnej príslušnosti totiž nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako súd nadriadený a jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím odvolacieho súdu. Vyplýva to z úpravy obsiahnutej v § 43 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a CSP ani neupravuje funkčnú príslušnosť NS SR na jeho prejednanie.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2018, sp. zn. 1Obdo/33/2018)

Z odôvodnenia:

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 1Ncb/9/2017-88 z 13. júla 2017 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Zvolen.

2. Uvedené rozhodnutie krajského súdu napadol žalovaný dovolaním, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I a zároveň žiadal, aby dovolací súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Dovolanie odôvodnil tým, že takýmto postupom bolo zásadne porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože o danom spore rozhoduje súd , ktorý nie je miestne príslušný na rozhodovanie, nakoľko žalobca žaloval exekútora JUDr. Q. C. (pôvodne žalovaného v 2. rade) len preto, aby mohol účelovo a vo svoj prospech zneužiť ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „ C. s. p.“,) týkajúce sa výberu príslušnosti súdu tak, aby sa konanie viedlo na Okresnom súde Zvolen, a nie na Okresnom súde Bratislava I. Vôbec pritom nie je zrejmé, prečo by mal byť JUDr. C. pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný zdôraznil, že založenie miestnej príslušnosti v rozpore so zákonom na základe zneužitia práva žalobcu, ktoré nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu, má za následok porušenie základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

3. Zo spisu vyplýva, že žaloba vo veci bola doručená na Okresný súd Zvolen dňa 19. augusta 2016. Dovolanie žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 10. novembra 2017, t. j. za procesnej úpravy C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o dovolaní žalovaného.

4. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok, ktoré spôsobujú, že súd musí konanie zastaviť, je nedostatok funkčnej príslušnosti ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdov. Keďže žalovaný svoje dovolanie podal 10. novembra 2017, NS SR svoju funkčnú príslušnosť na konanie o dovolaní žalovaného skúmal v zmysle príslušných ustanovení C. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia dovolacieho konania.

6. Podľa ust. § 419 ods. 1 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa ust. § 35 C. s. p., o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

8. Podľa ust. § 40 C. s. p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

9. V zmysle vyššie citovaného § 419 ods. 1 C. s. p. možno dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, teda súdu inštančného, rozhodujúceho v inštančnom postupe o opravnom prostriedku - odvolaní. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené podmienky konania pred dovolacím súdom. O miestnej príslušnosti totiž nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako súd nadriadený a jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím odvolacieho súdu. Vyplýva to z úpravy obsiahnutej v § 43 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a C. s. p. ani neupravuje funkčnú príslušnosť NS SR na jeho prejednanie.

10. Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie dovolania žalovaného nie je daná, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Ncb/9/2017-88 z 13. júla 2017 zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (§ 161 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.).

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Zdroj: nsud.sk
Tvorba právnej vety: najprávo.sk
Rozhodnutie nebolo oficiálne publikované.