ČLÁNKY
1.doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
Demokracia a odbornosť, materiálny právny štát a iuranovitcuria (1.)
Povinnosťou orgánov verejnej moci v materiálnom právnom štáte je poznať platný právny poriadok a jeho dodržiavanie vyžadovať nielen od fyzických a právnických osôb, ale najmä od seba, vo vlastnej činnosti pri uplatňovaní zverenej právomoci. nie je sloganom slúžiacim na rozšírenie pekných rečí o právnom štáte. Ide o právne významné správanie súdov, ktoré možno presne identifikovať. Obsah tejto zásady vytvára rad povinností súdov, ktorých nesplnenie môže mať za následok porušenie základných práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy Ústavy SR.
2. prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.
Kontrola odpočúvania v trestnom konaní
Spôsoby a formy páchania trestnej činnosti sú predmetom záujmu odborníkov z viacerých vedných odborov, ako aj laickej verejnosti. V posledných desaťročiach vystupuje do popredia problém organizovanej kriminality, ktorého najzávažnejšiu formu predstavuje organizovaný zločin. Efektívne vyhľadávanie a vyšetrovanie aktivít organizovaného zločinu si nevyhnutne vyžaduje používanie sledovacích technológií, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd čoraz výraznejším a dokonalejším spôsobom. Štát je postavený pred náročnú úlohu, nachádzať rovnováhu medzi rešpektovaním základných práv a slobôd a limitami určujúcimi charakter právneho štátu na strane jednej a prostriedkami, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd na strane druhej.
3. JUDr. Peter Šamko
K aktuálnej trestnoprávnej judikatúre Najvyššieho súdu SR
Dňa 9.12.2014 schválilo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR pod číslom Tpj 69/2014 stanovisko na zjednotenie výkladu a aplikácie osobitného kvalifikačného pojmu spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Trestného zákona „na viacerých osobách“ pri trestných činoch proti majetku. Článok prináša stanovisko autora k predmetnému výkladu.
JUDIKATÚRA
Vznesenie námietky premlčania a dobré mravy
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 100 Občianskeho zákonníka
§ 107 Občianskeho zákonníka
Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje.
Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 41/2012.
Smrť poručiteľa po podaní návrhu na vklad vlastníctva
§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka
§ 460 Občianskeho zákonníka
Ak nejde o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra, je určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa; v takom prípade nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 29/2010.
Zmena návrhu na začatie konania
§ 95 Občianskeho súdneho poriadku
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
Nesprávnym postupom pri posúdení dôvodnosti návrhu na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku súd neodníme účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
Uznesenie najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 304/2013.
Právo na súdnu ochranu
Vybavovanie spoločných vecí
Konanie v rozpore s dobrými mravmi
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Pri interpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ak spoločník bez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, s cieľom stať sa nerozdielnym spoludlžníkom, možno takéto jeho konanie považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 26/2010 – upravený pre publikačné účely.
- Obchodné právo
Mimoriadne dovolanie
Podmienky konania
Zastavenie konania
Zánik právnickej osoby
§ 243e Občianskeho súdneho poriadku
§103 Občianskeho súdneho poriadku
§104a ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku
§107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
Zánik spoločnosti už pred podaním mimoriadneho dovolania má za následok zánik aj valného zhromaždenia, uznesenia ktorého sú predmetom sporu. Z tohto dôvodu nie je možné pokračovať ďalej v dovolacom konaní.
Nedostatok právnej subjektivity žalovanej spoločnosti je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať a potrebné je dovolacie konanie zastaviť.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Obdo 1/2013.
Prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti
§ 12 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku
Samotná skutočnosť, že žalobca predpokladá, že odvolací súd nerozhodne tak, ako v odvolaní navrhuje, nie je dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému odvolaciemu súdu.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 N dob 10/2011.
Prípustnosť dovolania
Dôvody dovolania
§ 236 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
§ 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
Dovolanie je podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu a pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.
Samotné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá prípustnosť dovolania.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo V 8/2014.
- Trestné právo
Obnova konania – nová skutočnosť
Predbežná otázka
§ 394 ods. 1 Trestného poriadku
§ 7 Trestného poriadku
I. Rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní v inej veci môže byť síce novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, súd je však povinný hodnotiť aj túto skutočnosť z hľadiska toho, či sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi je spôsobilá odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste v rozsahu uvedenom v § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Súd teda nie je automaticky viazaný novo predloženým rozhodnutím a to ani vtedy, ak by už existovalo v čase pred právoplatným rozhodnutím o vine odsúdeného.
II. Súd posudzuje skutočnosť, ktorá sama osebe nie je predmetom trestného konania, avšak jej samostatné vyriešenie je predpokladom konania a rozhodnutia vo veci samej (predbežná otázka). Výnimkou sú len predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v občianskom súdnom konaní. Ak je však o predbežnej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného príslušného štátneho orgánu, takým rozhodnutím sú súdy (aj orgány činné v trestnom konaní) viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tost 30/2013.
Ponuka úplatku a návod na zneužívanie právomoci verejného činiteľa
Trestné oznámenie ako listinný dôkaz
§ 326 ods. 1 a § 333 Trestného zákona
§ 119 ods. 2 a § 269 Trestného poriadku
I. Nedokonaný návod na prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona nie je zo strany návodcu trestným činom nakoľko jeho konanie neprekročilo hranice prípravy na trestný čin a toto vývojové štádium je trestným činom len pri príprave na zločin (§ 13 ods. 1 Trestného zákona). Ak však páchateľ ponúkol verejnému činiteľovi v tejto súvislosti úplatok, dopustil sa prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona alebo zločinu podplácania pri použití ods. 3 tohto ustanovenia, ak ponúkol úplatok vo veľkom rozsahu, keďže výkon právomocí verejného činiteľa je vždy považovaný za obstarávanie veci všeobecného záujmu.
II. Trestné oznámenie spadá procesne do kategórie „všetkého“ v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku, lebo za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vrátane „oznámenia“. Trestné oznámenie preto môže byť na hlavnom pojednávaní čítané ako listinný dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku. To platí bez ohľadu na okolnosť, že oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu je podnetom na začatie trestného stíhania. Okolnosť, že oznamovateľom formou listinného dôkazu je poškodený alebo iný svedok však nenahrádza jeho výpoveď.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 To 2/2013.
- Správne právo
Správne súdnictvo
§ 17 ods. 3 a 5, § 18 ods. 4 a 5, § 26 ods. 2, § 33 ods. 3 písm. a), § 65 ods. 7 písm. e) zákona č. 656/2007 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 33, §§ 46, 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
§ 157 ods. 1 a 2, § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 61/2013.
Dokazovanie
čl. 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
§ 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 3 ods. 1 až 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 až 5, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
§ 250j ods. 2 písm. c), § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
Ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu môže opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), avšak nemôže ísť o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom, aby súd zrušil rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Szd 1/2010.
Časopis Zo súdnej praxe si môžete predplatiť TU (KLIKNITE PRE VSTUP DO E-SHOPU).