Obsah Justičnej revue č.8-9/11
Štúdia
HERCZEG, J.:
Tolerance intolerantních - svoboda projevu versus rasismus;
(Tolerance of the non-tolerant - freedom of expression versus racism)
Autor se v článku zabývá kolizí práva na svobodu projevu s právem státu na potírání rasistické a xenofóbní trestné činnosti. Tolerance, snášenlivost, ochota připustit u druhých odlišné názory, jiné chování, či provokativní vzhled je považována za jednu ze základních hodnot demokracie. Autor si v článku klade otázku, nakolik může demokracie tolerovat zneužívání politických práv (zejména práva na svobodu projevu), aniž by přitom zničila samu sebe. Problémem je, jak stanovit práh tolerance a zabránit tak nebezpečí, které vyplývá z toho, že budeme tolerovat i ty intolerantní. V diskuzích o mezích svobody projevu v souvislosti s rasismem a intolerancí se mnozí inspirují příkladem Spojených států a vyslovují pochyby, zda verbální a grafické formy rasismu vůbec trestněprávně stíhat. Autor dochází k závěru, že absolutizování svobody projevu tváří v tvář projevům rasismu není cestou, kudy by se Česká republika měla ubírat. Rasismus je antidemokratický ze své podstaty, odpírá jiným základní práva a svobody. Projevy rasismu jsou zlem, jsou emoční přípravou budoucího násilí. Nelze tedy čekat, až se tato hrozba násilím naplní, ale je třeba postihovat již verbální a grafické předpolí rasistických násilných trestných činů.
[strana 1031]
Články
RICZIOVÁ, B.:
Prípustnosť žalobných dôvodov v žalobách na Súdnom dvore EÚ;
(Admissibility of subject - matters in the legal actions to the Court of Justice of the European Union)
Článok sa zaoberá otázkami správneho uvedenia a dostatočného rozvedenia žalobných dôvodov ako nevyhnutnej podmienky ich prípustnosti v konaniach na Súdnom dvore EÚ a rozoberá za týmto účelom viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Snaží sa poukázať na základné princípy posudzovania prípustnosti žaloby, vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora EÚ, a poskytnúť niektoré praktické rady pre vypracovanie žalôb podávaných na tento súdny orgán.
[strana 1048]
PLAVÁKOVÁ, L.:
Konflikt slobody prejavu a práva na súkromie v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva;.
(Conflict of the freedom of expression and the right to private life in the case law of the European Court of Human Rights)
Európsky súd pre ľudské práva sa v rámci svojej rozhodovacej praxe často stretáva s nevyhnutnosťou posudzovania konfliktu dvoch, či viacerých hodnôt garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Medzi nimi zastáva svoje miesto aj stret slobody prejavu podľa čl. 10 Dohovoru a práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru. V rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva sa pritom ustálilo niekoľko princípov aplikovateľných pre tieto prípady, medzi ktoré inter alia patrí zakotvenie širšej ochrany slobody prejavu v prospech novinárov a zároveň nižší stupeň ochrany súkromia osôb verejného záujmu.
[strana 1060]
FICOVÁ, S. - GEŠKOVÁ, K.:
Doručovanie fyzickej osobe nepodnikateľovi uložením v súdnom spise podľa § 48 ods. 4 OSP;
(Delivery to a natural person - non entrepreneur through an imposition in a court file pursuant to Section 48 par. 4 of the Civil Procedure Code)
Ustanovenie § 48 ods. 4 O. s. p. s účinnosťou od 15. 10. 2008 zakotvilo fikciu doručenia fyzickej osobe nepodnikateľovi uložením písomnosti v súdnom spise, ak sú splnené zákonné podmienky. Autorky sa vo svojom článku venujú interpretácii tohto zákonného ustanovenia postupne podľa jeho pojmových znakov. Súhlasia s potrebou zakotvenia fikcie doručenia, no upozorňujú na niektoré legislatívne nepresnosti, ktoré by mohli spôsobiť aplikačné problémy. Doručovanie osobe neznámeho pobytu nespôsobuje problém len u nás. Jeho riešením sa zaoberajú aj v iných štátoch, preto autorky v závere článku spomínajú niektoré z nich, ktoré by sa mohli dať akceptovať aj u nás.
[strana 1069]
ULAHER, J.:
K opatrovníctvu podľa ust. § 29 ods. 6 OSP z pohľadu obce;
(Guardianship pursuant to Section 29 par. 6 of the Civil Procedure Code from the municipality point of view)
Autor v príspevku voľne nadväzuje na príspevok S. Ficovej a K Geškovej (Justičná revue č. 4/2011) a zaoberá sa ustanovovaním obce za opatrovníka účastníkovi konania podľa ustanovenia § 29 ods. 6 OSP. Tento postup je síce formálne možný, avšak nie vždy je výsledkom efektívne hájenie práv a záujmov účastníka konania ani reálna vymožiteľnosť nároku žalobcu/oprávneného. V tejto veci je tiež potrebné poukázať aj na doterajšiu súdnu prax, ktorá sa niektorými problémovými otázkami zaoberala.
[strana 1079]
SURMAJOVÁ, Ž. - KAMENSKÁ, Z.:
Formálna publikácia a jej elektronická forma;
(Formal publication and its electronical form)
Publikáciou textu právnej normy sa sprístupňujú informácie v nej obsiahnuté, čím sa zároveň napĺňa zásada verejnosti práva, ktorá je jedným zo základných atribútov právneho štátu. Cieľom tohto príspevku je analýza vyhlasovania právnych predpisov ako záverečnej fázy legislatívneho procesu z hľadiska rešpektovania princípu publicity a zásady verejnosti práva. Poukazuje taktiež na názorové prúdy a diskusie týkajúce sa nahradenia autenticity tlačenej formy zbierky právnych predpisov elektronickou formou. Obsahom príspevku je aj stručná analýza nahradenia autentickej listinnej formy Obchodného vestníka elektronickou formou a jej hlavné aspekty.
[strana 1083]
HOLÚBKOVÁ, L.:
Povinné zverejňovanie zmlúv;
(Obligatory release of contracts)
Autorka článku zamierava pozornosť na novodobý inštitút, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený len nedávno, konkrétne od 1. 1. 2011. Ide o povinné zverejňovanie zmlúv, ktoré uzaviera osoba povinná v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktoré obsahujú informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Vzhľadom na to, že doposiaľ bolo nadobudnutie účinnosti zmluvy väčšinou v autonómnej pôsobnosti zmluvných strán, tento nový inštitút striktne determinuje podmienky nadobudnutia účinnosti zmlúv, ktoré uzatvárajú povinné osoby. Možno tento krok považovať za progres v rámci nakladania s verejnými prostriedkami?
[strana 1095]
ŠABOVÁ, Z.:
Aktuálne otázky aplikácie Leniency programov v súťažnom práve;
(Current questions of application of Leniency programs in competition law;)
Program zhovievavosti, známy aj ako „Leniency program", je v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou vyšetrovacích nástrojov kartelov väčšiny členských štátov Európskej únie (ďalej len „EÚ"), ako aj samotnej Európskej Komisie (ďalej len „Komisia"). V slovenskej odbornej literatúre sa autori tejto téme doposiaľ venovali len ojedinele[i]), pravdepodobne aj z dôvodu donedávna absentujúcej praxe Protimonopolného úradu SR (ďalej len „úrad"). Cieľom tohto článku je priblížiť súčasnú situáciu v rámci EÚ a v tomto kontexte aj stav v SR, a to s dôrazom na najnovšie trendy a otvorené otázky, ktoré sú predmetom diskusií.
[strana 1102]
BUKNA, O.:
K niektorým otázkam premeny základných imaní obchodných spoločností na euro;
(Some questions of transformation of registered capital of companies to euro)
Význam a celospoločenský dosah zavedenia eura v Slovenskej republike si vynútil pomerne podrobnú a komplexnú právnu úpravu. Napriek jej celkovo dobrému zvládnutiu zo strany zákonodarcu nemôžu byť preto prípadné interpretačné problémy prekvapením. Autor článku sa zameriava na niektoré ťažkosti, s ktorými sa v súvislosti s premenou svojho základného imania museli vyrovnať obchodné spoločnosti.
[strana 1118]
RAJNIČ, M.:
Príčiny brániace aplikácii trestu domáceho väzenia v Slovenskej republike;
(Reasons preventing application of home arrest in the Slovak Republic)
Autor sa v článku zaoberá trestom domáceho väzenia, jeho ukladaním v praxi, príčinami brániacimi ukladaniu tohto druhu trestu a navrhuje zmeny, ktoré by uľahčili ukladanie trestu domáceho väzenia, pričom dospieva k záveru, že účinný výkon tohto trestu je možné zabezpečiť jedine prostriedkami elektronického monitoringu.
[strana 1125]
JURČOVÁ, J.:
Trovy trestného konania II.;
(Costs of Criminal Proceedings II.)
Trovy trestného konania sú v Trestnom poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov upravené v Piatej hlave, šiesta časť ako Trovy trestného konania. V tejto časti sa autorka zaoberá trovami obhajoby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov.
[strana 1130]
PERHÁCS, Z. - ZAJONC, A.:
Poznámky k sledovaniu, priestorovému a telefonickému odposluchu;
(Notes to surveillance, space and telephonic wiretapping)
Článok poukazuje a rozoberá niektoré teoretické a praktické otázky a aplikačné problémy, ktoré súvisia s trestnoprávnou úpravou a aplikovaním tajných procesných inštitútov sledovania osôb a vecí, tzv. telefonického odposluchu a priestorového odposluchu používaného podľa Trestného poriadku a navrhuje niektoré legislatívne zmeny smerujúce k zefektívneniu týchto inštitútov, najmä v boji proti najzávažnejším formám kriminality.
[strana 1138]
KLIMEK, L.:
Európsky vyšetrovací príkaz - vývoj v oblasti získavania dôkazov na účely trestného konania;
(European Investigative Warrant - development in the domain of acquisition of evidence for criminal proceedings)
Počas ostatných dekád bolo prijatých množstvo nástrojov na účely získavania či zabezpečovania dôkazov medzi členskými štátmi EÚ, no každý z nich mal osobitný charakter. Súčasný vývoj v oblasti trestného práva smeruje k jednému univerzálnemu nástroju. Má ním byť európsky vyšetrovací príkaz. V našej právnej doktríne sa doposiaľ tomuto inštitútu nevenovala žiadna pozornosť. Od tejto okolnosti sa odráža aj úmysel príspevku, ktorým je prezentovanie východiskových poznatkov týkajúcich sa európskeho vyšetrovacieho príkazu, jeho charakterových čŕt a inovácií, ktoré prináša.
[strana 1145]
Diskusia
MAGÁL, M. - GYÁRFÁŠ, J.:
Arbitrabilita sporov o určenie (ne)platnosti právneho úkonu;
Autori reagujú na nedávnu prax niektorých slovenských súdov, podľa ktorých spory o určenie (ne)platnosti súkromnoprávnych úkonov nemôžu byť predmetom rozhodcovského konania. Uvedený názor je podľa autorov právne neodôvodnený a nesprávny, nemá oporu v judikatúre ani v literatúre a je v priamom rozpore s judikatúrou českých súdov vychádzajúcej z takmer identickej právnej úpravy. Okrem toho môže viesť k znefunkčneniu inštitútu rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Autori uvádzajú viacero argumentov v prospech arbitrability určovacích sporov.
[strana 1152]
Zo zahraničia
MAREK, K.:
Ke kontraktaci a předání díla - (kontrola, zkoušky, předání a splnění).
V našem pojednání se podrobně věnujeme smlouvě o dílo a jejím obsahovým náležitostem. Dotýkáme se širokého okruhu institutů počínaje dojednáním doby plnění u smlouvy, která může být sjednána jako celková, ale také jako dílčí - vždy by však měla být ve smlouvě upravena určitým způsobem. Ve smlouvě by dále měla být stanovena doba předání stanoviště, předání stavební připravenosti či montážní připravenost. Tyto pojmy ve článku vysvětlujeme. Pro plnění zhotovitele i objednatele může být zpracován časový harmonogram činností a dohodou se také určí, kdy bude dokončeno provedení díla. Při provádění zhotovitel postupuje zpravidla samostatně a nese rizika s tím spojená. Článek se přirozeně věnuje také předmětu plnění a doporučuje jeho přesné sjednání tak, aby se předešlo řadě rozporných jednání. Dílo ve výstavbě bude zásadně individuální a musí být přesně vymezené. Obchodní zákoník v § 536 uvádí zhotovení "určitého díla". Kromě "nehmotných činností zachycených na hmotných nosičích", tj. kromě dokumentace projektu, mohou předmět plnění tvořit hmotná plnění, tj. stavební práce i technologické dodávky.V dalších částech se mimo jiné blíže věnujeme kontrole provádění díla, k níž je objednatel zmocněn ustanovením obchodního zákoníku. Dále rozebíráme institut upozorňovací a zvláštní oznamovací povinnosti zhotovitele a tzv. „zakrývání prací", které je jedním z případů, kdy je třeba provést kontrolu na určitém stupni provádění. Konkretizujeme také podrobnosti vedení stavebního deníku. Povinnost zhotovitele provést dílo je dle § 554 obchodního zákoníku splněno jeho řádným ukončením a předáním předmětu díla objednateli v dohodnutém místě (jinak v místě stanoveném tímto zákonem). Pokud smlouva stanoví, že řádné provedení díla je prokázáno až provedením dohodnutých zkoušek, provedení díla se považuje za dokončené až poté, co byly tyto zkoušky úspěšně provedeny. Proto rozebíráme i tuto problematiku.Poslední část příspěvku smlouvy o dílo je věnovaná stejně jako v obchodním zákoníku vadám díla. Protože odpovědnost za vady podle zákonné úpravy není pro objednatele zdaleka tak výhodná jako v případě, sjedná-li záruku, sjednání záruky se jeví v zájmu objednatele.
[strana 1173]
KARABEC, J.:
Agent v trestním řízení;
V českém právním řádu spočívá těžiště právních prostředků proti organizované kriminalitě v platném trestním zákonu a trestním řádu. Organizovaná kriminalita představuje z aktuálního i dlouhodobého hlediska značné riziko pro společnost a pro zajištění práv a svobod občanů. Odhalení organizované kriminality je převážně závislé na operativně pátrací činnosti příslušných útvarů Policie ČR, která využívá svých specifických postupů, operativně pátracích prostředků, techniky i opatření k zabezpečení ochrany této své činnosti. Použití agenta je úkon v trestním řízení. Trestní řád poskytuje v ustanovení § 102a zvýšenou ochranu utajení skutečné identity agenta, který má být v řízení před soudem vyslechnut jako svědek. Utajení identity agenta v řízení před soudem může nastolit problémy z hlediska práva na spravedlivý proces ve smyslu Úmluvy o ochraně lidských práv a svobod. S tím jsou spojeny některé závažné otázky, jako například rozsah beztrestnosti agenta při plnění uložených úkolů, nepřípustnost provokace k trestné činnosti, odpovědnost za škodu způsobenou agentem aj. Odbornou diskusi vyžaduje i problematika tzv.protikorupčního agenta, zavedení institutu korunního svědka, využívání poznatků zpravodajských služeb při potlačování organizovaného zločinu.
[strana 1183]
Adspirantes legum
LUČIVJANSKÝ, M.:
Právna úprava Ambush Marketingu;
Súťažitelia v rámci hospodárskej súťaže používajú čoraz novšie a sofistikovanejšie metódy, ktorými sa snažia predstihnúť svojich konkurentov a zároveň neporušiť legislatívou stanovené pravidlá. Medzi najmodernejšie metódy patrí Ambush Marketing, pomocou ktorého sa subjekty snažia neoprávnene využiť popularitu veľkých podujatí, najmä športových. Príspevok analyzuje možnosti právnej ochrany voči tejto praktike v slovenskom právnom poriadku a v záverečnej časti ponúka určité možnosti rozvoja s prihliadnutím na zahraničnú právnu úpravu.
[strana 1201]
Recenzie - anotácie
ZÁVADSKÁ, E.:
Pinz, J.: Přirozenoprávní theorie a moderní právní stát. OPS 2010, strán 256
[strana 1211]
PAULIČKOVÁ, A.:
Bělohlávek, A. J.: Ochrana přímých zahraničních investic v energetice - 1. vydání Praha, C. H. Beck 2011, strán 448
[strana 1213]
NESVADBA, A.:
Viktoryová, J., Straus, J., Bango, D., Palarec, J., Blatnický, J., Kočan, Š., Vajzer, L.: Vyšetrovanie. Bratislava, Akadémia PZ 2011, strán 634
[strana 1216]
Európska únia a Slovensko
KOTIRA, P.:
Migrácia zamestnancov z nečlenských krajín EÚ ako nástroj na riešenie úbytku vysokokvalifikovaných zamestnancov v Slovenskej republike;
Autor sa v článku venuje migrácii kvalifikovaných zamestnancov zo Slovenskej republiky do bohatších členských štátov EÚ a vymedzuje právny rámec migrácie v SR. Načrtáva možnosť riešenia straty kvalifikovaných zamestnancov prostredníctvom vhodnej úpravy migračnej politiky vo vzťahu k nečlenským krajinám EÚ. Poukazuje aj na možné závažné dôsledky neriešenia daného problému na príklade migrácie zamestnancov z rozvojových krajín.
[strana 1159]
Oznamy
Z obsahu časopisu Duševné vlastníctvo č. 2/2011
[strana 1218]
Príloha
Judikatúra súdov SR - Občianske právo (CD)
Zdroj: http://wwwold.justice.sk/webf.aspx
Judikatúra súdov SR - Občianske právo (CD)