Justičná revue 2/2011

Štúdia
MAZÁK, J. - JÁNOŠÍKOVÁ, M.:
Charta základných práv Európskej únie – nové výzvy alebo voľné pokračovanie príbehu ochrany základných práv v Európskej únii?
(The Charter of Fundamental Rights of the European Union - New Challenges or a Loose Sequel to the Protection of Fundamental Rights in the European Union?)
Autori sa v štúdii venujú Charte základných práv Európskej únie, ktorá sa, podľa nich, stala po 1. decembri 2009 prameňom primárneho práva Únie. Zdôrazňujú, že Charta nie je úplný začiatok ochrany základných práv v Európskej únie. Základné práva sa v Spoločenstvách a v Únii už dlho predtým chránili ako súčasť všeobecných právnych zásad. Podstatná časť štúdie je hľadaním odpovedí na otázku, do akej miery Charta predstavuje nové výzvy pri ochrane základných práv a v akom rozsahu je len voľným nadviazaním na doterajší štandard tejto ochrany. 
[strana 167]
BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.:
Neústavné ústavné zákony? – II. časť
(Unconstitutional constitutional laws? - Part Two)
Cieľom štúdie je priblíženie v Slovenskej republike čoraz častejšie diskutovaných javov súvisiacich s ochranou ústavnosti, a to prelamovania ústavy a ochrany materiálneho jadra ústavy. Po teoretickej časti, ktorá je zameraná na sumarizovanie najnovších poznatkov konštitucionalistiky, sa nastoľuje otázka protiústavnosti ústavných zákonov prijatých Národnou radou Slovenskej republiky.
[strana 181]
Články
JAKAB, R.:
Rozhodovanie súdu o registrácii kandidátov v komunálnych voľbách
(Decision making process of a court on registration of candidates in municipal election)
Voľby sú nástrojom pravidelného obnovovania moci zo strany ľudu. V Slovenskej republike existuje viacero volebných procesov; jedným z nich je aj volebný proces do orgánov samosprávy obcí. V tomto článku sa autor zaoberá jedným z čiastkových „problémov" - registráciou kandidátov do orgánov samosprávy obcí súdom. Predovšetkým analýzou súčasnej právnej úpravy tohto súdneho konania, posúdením jej slabín, ako aj návrhom legislatívnych zmien na jej zdokonalenie.
[strana 193]
BLAŠKOVÁ, A.:
Právo na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov
(Right to protection of economic and social interests)
V predmetnom príspevku autorka analyzuje ustanovenia pracovného práva, týkajúce sa práva na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov, ako i práva na štrajk a kolektívne vyjednávanie ako jedných zo základných práv v pracovnom práve so zameraním sa na ich súčasnú právnu úpravu. Predložený článok sa zaoberá vybraným výsekom základných práv týkajúcich sa uvedenej témy v oblasti pracovného práva. Autorka v prvej časti článku charakterizuje všeobecne právo na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov a právo na štrajk a kolektívne vyjednávanie, a vyjadruje sa bližšie k ich podstate. V článku sa autorka pokúša objasniť uvedené práva i v spojitosti s medzinárodnými a Európskymi dokumentmi. V poslednej časti článku sa autorka zameriava na vnútroštátnu úpravu. Autorka načrtáva danú problematiku z pozície vnútroštátneho, európskeho i medzinárodného práva, pričom z veľkej časti nahliada i k medzinárodným dokumentom.
[strana 200]
TOMAŠOVIČ, M.:
Vybrané problémy k otázkam povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena v sporoch zo zmenky
(Selected issues to the questions of duty of allegation and burden of evidence in the disputes relating to a bill of exchange)
Článok sumarizuje niektoré názory, vyjadrené v aktuálnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti zmenkového práva. Zaoberá sa najmä otázkami procesnej povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena pri preukazovaní právneho dôvodu zmenkového záväzku (kauzy) a pri preukazovaní obsahu dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola pri vydaní neúplná.
[strana 209]
CHRAPKOVÁ, L.:
Je potrebný výsluch účastníka?
(Is the interrogation of participant necessary?)
Autorka sa vo svojom príspevku zaoberá významom výsluchu účastníka konania ako jedného z dôkazných prostriedkov. Poukazuje na aplikáciu tohto inštitútu v súdnej praxi. Ťažisko príspevku spočíva v komparácii troch európskych právnych úprav tohto inštitútu so zdôraznením ich odlišností, predností a nedostatkov, a v načrtnutí možných východísk pre slovenskú právnu úpravu de lege ferenda.
[strana 224]
KICOVÁ, A.:
Sankcie daňovo-právnych noriem
(Sanctions of tax legal regulations)
Každá právna norma, ktorá zakotvuje určité pravidlo správania, sa musí zakotvovať aj sankciu za jej porušenie. V opačnom prípade právna úprava nemá zmysel, lebo povinný subjekt si málokedy dobrovoľne splní povinnosti, ku ktorým ho nik nenúti. V daňovom práve ide o zvlášť dôležité povinnosti daňových subjektov, prejavujúce sa v príjmoch štátneho rozpočtu a z tohto dôvodu tu nachádzame sankcie pomerne závažných dôsledkov, končiac až sankciami trestného práva v prípade tzv. daňových trestných činov.
[strana 228]
FÁBRY, A.:
Trestná činnosť vo väzenstve
(Criminal activities in prison service)
Narastajúci počet nenastúpených, resp. neskoro nastúpených trestov zostáva stále problémom, ktorý najmä u poškodených trestným činom vzbudzuje pochybnosti o vymožiteľnosti trestného práva. K tejto skutočnosti preto nemôžeme zostať ľahostajní, najmä nie tí, ktorí ju môžu ovplyvniť. Autor, ako dlhoročný prokurátor a vedúci pracovník väzenstva, si je toho vedomý, a preto chce vzbudiť záujem o túto problematiku. Nie menej zaujímavá je však aj skutočnosť, že aj počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody sú uväznenými páchané ďalšie trestné činy. Väzba a trest OS by tejto kriminalite mali zabrániť. Článok sa zaoberá aj tým, aká je pravda v tejto oblasti a dotýka sa aj trestnej činnosti osôb, ktorým sú väzni zverení do starostlivosti. Mali by sme poznať pravdu o týchto otázkach a podľa toho upravovať aj trestnú politiku. K tomu chce autor prispieť aj týmto článkom.
[strana 238]
SEPEŠI, P.:
Implementácia Smernice o ochrane životného prostredia prostriedkami trestného práva do právneho poriadku SR – 1. časť
(Implementation of the Directive on protection of environment by the means of the criminal law, to the legal order of the Slovak Republic - Part One)
Slovenská republika od svojho vstupu do Európskej únie transponovala do svojho právneho poriadku, viac či menej úspešne, stovky právnych predpisov sekundárneho práva EÚ. Cieľom publikovaného článku je, na pozadí analýzy jedného z mnohých transpozičných procesov, ktorého výsledok zatiaľ nemožno považovať za uspokojivý, poukázať na zásadné problémy slovenskej legislatívy a naznačiť možné východiská do budúcnosti. Článok tiež poukazuje na potrebu vnímania a budovania právnych odvetví - trestného a priestupkového práva ako jednotného, prepracovaného systému „deliktuálneho" práva. Ďalšou zo subtém článku sú „Sankcie pri environmentálnych deliktoch" s akcentom na ich osobité funkcie/ciele, ktorých naplnenie predpokladá, okrem potreby zavedenia nových druhov sankcií, aj celkové prepracovanie systému sankcií v „deliktuálnom" práve, a to nielen vo vzťahu k environmentálnym deliktom.
[strana 248]
KLIMEK, L.:
Právo na tlmočenie a preklad v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
(Right to interpretation and translation in the proceedings on european arrest warrant)
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje spoločný základ pre právo na tlmočenie a preklad v trestnom konaní. V časoch, keď bol vypracovaný, jeho ustanovenia odrážali potreby doby jeho vzniku. Situácia sa zmenila pri „odstránení" vnútorných hraníc a s narastajúcim uplatňovaním práva na voľný pohyb a pobyt v EÚ, čo však viedlo k nárastu počtu osôb podieľajúcich sa na trestnom konaní v inom členskom štáte ako v štáte ich pobytu. Príspevok je zameraný na oboznámenie sa so súčasným právnym rámcom týkajúcim sa práva na tlmočenie a preklad na účely konania o európskom zatýkacom rozkaze, na aktivity v tejto oblasti, a v konkrétnosti analyzuje nové opatrenia v súvislosti s konaním o európskom zatýkacom rozkaze.
[strana 262]
Diskusia
TICHÝ, L.:
Rozhodnutia Európskej komisie vo veciach štátnej pomoci z pohľadu slovenského právneho poriadku
(Decisions of the European Commission in the subvenes issues from the point of view of the Slovak legal order)
Právny poriadok Slovenskej republiky neustanovuje expressis verbis postup pri vymáhaní štátnej pomoci v prípade, že Európska komisia rozhodla o jej neoprávnenosti. Podľa čl. 14 Nariadenia Rady č. 659/1999 je členský štát povinný umožniť okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Tento článok poskytuje podrobnú analýzu načrtnutého problému a ponúka rýchle a efektívne riešenie, t. j. ako vymôcť protiprávne poskytnutú štátnu pomoc na základe aktuálneho stavu právnych predpisov pri zachovaní všetkých noriem tak európskeho, ako aj vnútroštátneho práva priamo, bez nutnosti ďalšieho rozhodovania súdov alebo správnych orgánov.
[strana 270]
Zo zahraničia
KOLMAN, P.:
Krátce k principu transparentnosti veřejné správy
V článku se autor věnuje transparentnosti veřejné správy S rozmachem moderního právního státu narůstají legitimní požadavky na kvalitu veřejné správy. Jedním z neopomenutelných kvalitativních prvků určitě je transparentnost veřejné správy. Pod zmíněným principem transparentnosti můžeme též rozumět průhlednost, dostatečnou informovanost a s tím související veřejnou kontrolu správy věcí veřejných. Autor mimo jiné konstatuje, že hlavním smyslem principu transparentnosti ve veřejné správě je ochrana veřejného zájmu a snížení prostoru pro korupci a klientelismus. Nicméně toto není smysl jediný - otevřenost a transparentnost správy věcí veřejných má kladný vliv taktéž pro ochranu individuálních práv.
[strana 288]
Zo súdnej praxe
Rozhodnutia Ústavného súdu SR
Analytické oddelenie ÚS SR
K základnému právu na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe, na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností, na ochranu osobných údajov a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v trestnom konaní
[strana 300]
Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora
PORUBAN, A.:
Výber pracovnoprávnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v roku 2010
[strana 312]
Adspirantes legum
ULIČNÝ, M.:
K okolnostiam ovplyvňujúcim slobodné uzatvorenie predmanželskej zmluvy
Autor v článku na základe rozhodnutí najvyšších a odvolacích súdov Spojených štátov amerických skúma posudzovanie vplyvu viacerých okolností na slobodné uzatvorenie predmanželskej zmluvy, pričom osobitnú pozornosť venuje tehotenstvu. Neľahká to matéria pre právnu reguláciu.
[strana 292]
Informácie
BLAŽO, O. - VALUCH, J.:
Európske právo a právna komparatistika na medzinárodnej konferencii "Právo ako zjednocovateľ Európy – veda a prax"
[strana 318]
Recenzie - anotácie
DOBRÍK, L.:
Ivo Pospíšil, Eliška Wagnerová (eds.): Vladimír Klokočka, Liber Amicorum. In memoriam emeritného soudce Ústavního soudu. Praha, Linde 2009, strán 316
[strana 322]
ĎURICA, M.:
Alexander J. Bělohlávek: Ochrana přímých zahraničních investic v Európské unii – 1. vydání. Praha, C. H. Beck 2010, strán 416
[strana 325]
MAREK, K.:
Štenglová, I.: Přehled judikatury ve věcech občanskoprávních závazkových vztahů. Wolters Kluwer ČR a. s., Praha 2010, strán 1156
[strana 327]
Európska únia a Slovensko
ŠIMOŇÁK, V.:
K niektorým súvislostiam civilných konfiškácií
Príspevok poukazuje na niektoré javy súvisiace s inštitútom civilnej konfiškácie, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Analýza problematiky sa zameriava na vývoj, súčasný rozsah a povahu uznania tohto inštitútu v práve Európskej únie, najmä s ohľadom na záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu.
[strana 279]
Príloha
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
A. proti Chorvátsku
(právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v kontexte domáceho násilia)
[strana 0]
Bartl proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania a právo na účinný prostriedok nápravy)
[strana 0]
Bruňová proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka pracovnoprávneho konania)
[strana 0]
Čechová proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
DMD GROUP, a. s. proti Slovenskej republike
(právo na prerokovanie veci súdom zriadeným na základe zákona)
[strana 0]
Dušan Pokrivka proti Slovenskej republike
[strana 0]
Ivan proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Kántorová proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Kaščák proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Komár proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Rastislav Šitta proti Slovenskej republike
(údajná nezákonnosť väzby v trestnom konaní a neprimeraná dĺžka väzby v prípravnom konaní)
[strana 0]
Rosselet-Christ proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka väzby)
[strana 0]
Szigetiová proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Uzun proti Nemecku
(právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života; a právo na spravodlivé súdne konanie v kontexte sledovania podozrivého pomocou systému GPS)
[strana 0]
Zarembová proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Zubaľ proti Slovenskej republike
(právo na súkromný život)