Justičná revue 11/2010

Obsah Justičnej revue č.11/10
Články
DRGONCOVÁ, J.:
Rozhodcovské súdy a ich právomoc v ochrane spotrebiteľov;
(Arbitration Courts and their Jurisdiction in Consumers´ Protection)
Rozhodcovské súdy nie sú inštitúciou štátu, ale subjektom súkromného práva. Rozhodovanie sporov rozhodcovským súdom je mimosúdnym prostriedkom na zníženie preťaženosti súdov. Rozhodnutie sporu rozhodcovským súdom nemôže zbaviť základného práva na súdnu ochranu, ani ľudského práva prístup k súdu.
[strana 1159]
SCHWARZ, A. – GALGÓCIOVÁ, E.:
Jednostranné započítanie pohľadávky zamestnávateľa voči mzdovým nárokom zamestnanca;
(Unilateral Metering of a Employer´s Claim against Claim for Wage of Employee )
V praxi badať zvýšený záujem zamestnávateľov o využívanie inštitútu jednostranného započítania nárokov (pohľadávok), a to aj proti mzdovým nárokom zamestnanca. Takéto jednostranné započítanie však naráža na mantinely nielen pracovného, ale aj občianskeho, trestného a ústavného práva. Autori dospeli k záveru, že súčasná právna úprava jednostranné započítanie neumožňuje a pokúsili sa načrtnúť, za akých podmienok by takéto započítanie bolo vhodné umožniť.
[strana 1174]
SZABOVÁ, E.:
Komparácia extradície v slovenskom a švajčiarskom právnom poriadku;
(Comparison of Extradition in the Slovak and Swiss Legal Order )
V predkladanom článku sa autorka venuje porovnávaniu právnej úpravy inštitútu extradície obsiahnutej v slovenskom Trestnom poriadku s právnou úpravou tohto inštitútu, zakotvenou v právnom poriadku Švajčiarska. V článku sa snaží zamerať pozornosť na hlavné spoločné črty, ako aj rozdiely medzi oboma právnymi úpravami, pričom vo svojej poslednej časti ponúka úvahy o tom, akým smerom by sa mala v tomto ohľade uberať slovenská právna úprava, resp. predkladá odporúčania de lege ferenda pre slovenského zákonodarcu.
[strana 1185]
ČORBA, J.:
Regulácia a autoregulácia športových súťaží v Slovenskej republike;
(Regulation and Self-regulation of Sporting Competitions in the Slovak Republic)
Príspevok sa zaoberá systémom organizácie športových súťaží v Slovenskej republike. Šport je dobrovoľnou aktivitou organizovanou na samosprávnom princípe. Príspevok sa zameriava na postavenie a kompetencie športových združení, ktoré sú hlavnými predstaviteľmi športovej samosprávy. V príspevku sa zamýšľame nad zmenami, ktoré ohľadne organizácie športových súťaží zaviedol zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to najmä z pohľadu oprávnení, ktoré zákon priznáva novej kategórii športových združení – národným športovým zväzom.
[strana 1195]
MANDALÍK, R.:
Niekoľko poznámok k problematike podozrivého z trestného činu;
(Several Notes to the Issue of Suspect of a Criminal Offence)
Problematika osoby podozrivej zo spáchania trestného činu je jednou z čiastkových, ale dôležitých otázok slovenského trestného konania. V predkladanom príspevku sa autor venuje téme z pohľadu bývalej i súčasnej právnej úpravy. Poukazuje na názory teórie procesného práva a súdnej praxe, týkajúce sa postavenia podozrivého a hodnotenia (použiteľnosti) jeho výpovede v procese dokazovania. Zmieňuje sa aj o právnej úprave podozrivého v Českej republike, a to z hľadiska porovnania s našou právnou úpravou. V závere vyslovuje názor, že v súčasnosti, vzhľadom na stanoviská teórie a právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, je potrebné uvažovať o komplexnom a konečnom riešení problematiky procesného postavenia podozrivého z trestného činu a prípustnosti jeho výpovede v ďalšom priebehu trestného konania.
[strana 1205]
JURČOVÁ, J.:
Trovy trestného konania;
(Costs of Criminal Proceedings)
Trovy trestného konania sú v Trestnom poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov) upravené v Piatej hlave, šiesta časť, ako Trovy trestného konania, konkrétne v § 553 – § 559. Autorka rozoberá a porovnáva minulú a súčasnú právnu úpravu trov trestného konania, a poukazuje aj na vykonávaciu vyhlášku č. 620/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania.
[strana 1211]
Zo zahraničia
CHOVANCOVÁ, K.:
Švédska doktrína tvrdenia v medzinárodnej arbitráži (Petrobart v. Kirgizsko) – II. časť;
Švédsko je jedným z najdôležitejších centier medzinárodnej arbitráže. Už počas studenej vojny zohralo významnú úlohu ako neutrálna lokalita na rozhodovanie medzinárodných obchodných sporov, po jej ukončení však z dôvodu nemodernej právnej úpravy prestáva byť vyhľadávaným rozhodcovským fórom. Dekády budovanú dobrú povesť Švédska v medzinárodnej arbitráži je nutné upevniť, a tak v r.1999 švédsky parlament prijíma nový zákon o rozhodcovskom konaní. Nový zákon mal na domácu i medzinárodnú obchodnú arbitráž vo Švédsku jednoznačne pozitívny efekt a zaviedol do praxe mnohé inovatívne a špecifické prvky. Jedným z nich je i „doktrína tvrdenia.“ Jej uplatneniu v medzinárodnej investičnej arbitráži je venovaný predkladaný príspevok. Okrem charakteristiky doktríny tvrdenia autorka v príspevku predkladá praktický príklad jej aplikácie v rozbore kontroverzného a v medzinárodnej arbitrážnej praxi veľmi známeho prípadu „Petrobart“.
[strana 1227]
ČENTÉŠ, J. – LAZAREVA, N.:
Korupcia v Ruskej federácii a problémy boja proti nej v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti;
V článku je venovaná pozornosť legislatíve Ruskej federácie (ďalej len ,,RF“) v oblasti boja proti korupcii. Vzhľadom na zameranie tohto článku, ako aj na jeho rozsah sa autori sústredili na vybrané trestné činy upravené v Trestnom zákonníka Ruskej federácie1) (ďalej len ,,Trestný zákonník“), ktoré ustanovujú zodpovednosť za prijímanie úplatku (§ 290) a podplácanie (§ 291).
[strana 1238]
Zo súdnej praxe
Rozhodnutia Ústavného súdu SR
Zákaz uskutočniť verejné zhromaždenie a porušenie práva na pokojné zhromažďovanie, práva na súdnu ochranu a práva na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov
[strana 1265]
Adspirantes legum
DOMIN, M.:
Formálno-právna povaha výsledku referenda;
Autor sa v článku zaoberá inštitútom referenda, upraveného v čl. 93 až 100 Ústavy SR, pričom pozornosť upriamuje na jeho formálno-právnu povahu. Na úvod stručne pripomína pojem forma práva a jeho významy. V nadväznosti na tento stručný výklad predostiera problematickú formálno-právnu povahu vyhlásených návrhov prijatých v referende. Následne sa snaží formu, v ktorej sú tieto vyhlásené návrhy obsiahnuté, identifikovať a pomenovať. Článok neopomína ani pokus zodpovedať otázky vyplývajúce z tejto identifikovanej formy, teda či má výsledok referenda normatívny a záväzný charakter. Na záver sumarizuje úvahy de lege ferenda a konkretizuje navrhované legislatívne zmeny.
[strana 1247]
HORNIAKOVÁ, A.:
Porovnávacia reklama verzus nekalá súťaž;
Článok pojednáva o porovnávacej reklame vo vymedzení konkrétnych smerníc i judikatúry Európskej únie a o ich spracovaní v našom právnom poriadku. Poukázanie na vzťah porovnávacej reklamy k niektorým skutkovým podstatám nekalej súťaže. Autorka článku sa odvoláva na konkrétne smernice Európskej únie, judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, Obchodný zákonník Slovenskej republiky a na zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame. V úvode pertraktuje pojmy ,,porovnávacia reklama“ a ,,nekalá súťaž“, pričom sa primárne zamýšľa nad ich významom, z hľadiska všeobecného i právneho, v závere vyslovuje vlastný názor na danú problematiku.
[strana 1256]
Recenzie - anotácie
MAREK, K.:
Suchoža, J. – Husár, J. a kol.: Obchodné právo, IURA EDITION Bratislava, 2009, strán 1100
[strana 1275]
PAULIČKOVÁ, A.:
Bělohlávek, A. J.: Mezinárodní právo soukromé evropských zemí překlady předpisů mezinárodního práva soukromého s poznámkami a související informace – 1. vydanie. Praha, C. H. BECK 2010, strán 1196
[strana 1277]
VARGA, P.:
Kolektív autorov (M. Jurčová, M. Novotná, M. Jančo, J. Ďurechová, J. Štefanko, J. Zámožík, I. Cvrkalová, Z. Adamová, M. Uhliarová): Princípy európskeho zmluvného práva. Iura edition, Bratislava 2009, strán 366
[strana 1280]
Európska únia a Slovensko
BARANCOVÁ, H.:
Diskriminačné znaky vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ;
Primárne aj sekundárne právo EÚ zakazuje diskrimináciu z dôvodu šiestich diskriminačných znakov; pohlavia, sexuálnej orientácie, rasy a etnickej príslušnosti, viery, náboženstva a svetonázoru, veku a zdravotného postihnutia. Posudzovanie prípadov diskriminácie v aplikačnej praxi nepochybne závisí od obsahového ohraničenia pojmu jednotlivých diskriminačných znakov. Nie je to jednoduché, pretože v prípade diskriminačných znakov ide o pojmy práva EÚ, obsah ktorých nie je normatívne formalizovaný v práve EÚ. Z času na čas sa niektorým črtám obsahového ohraničenia týchto pojmov venuje judikatúra Súdneho dvora EÚ.
[strana 1218]
Oznamy
Redakčná oprava
[strana 0]
Príloha
Rozhodnutia súdov SR – Správne právo – (CD)