Justičná revue 10/2010

Obsah Justičnej revue č.10/10
Články
MACEJKOVÁ, I.:
Právo na slobodu prejavu a prípustnosť jeho obmedzenia;
(Right to freedom of expression and the admissibility of restriction to this right)
Právo na slobodu prejavu je významným princípom každého demokratického štátu. V článku sa autorka zaoberá niektorými obmedzeniami tohto práva. Uvádza ako slovenské trestné právo umožňuje obmedziť slobodu prejavu, pričom najprv analyzuje skutkovú podstatu trestného činu ohovárania, charakterizuje jeho objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku, a následne podáva stručnú charakteristiku tzv. hate speech crimes v slovenskom trestnom práve. V záverečnej časti článku autorka venuje pozornosť problematike obmedzenia slobody prejavu z dôvodu zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
[strana 1019]
BÁLINTOVÁ, M.:
Aktuálne tendencie pri posudzovaní možnosti deportácie osoby do krajiny pôvodu Európskym súdom pre ľudské práva;
(Current tendencies in assessment of possibilities for deportation of a person to the country of origin by the Eropean Court of Human Rights)
Z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplýva automatické právo na pobyt vo vybranom cudzom štáte a s tým súvisiace právo nebyť vrátený do krajiny pôvodu. Európsky súd pre ľudské práva od samého počiatku vo svojej judikatúre potvrdzuje, že štát je oprávnený kontrolovať vstup cudzincov na svoje územie a ich pobyt na tomto území. Napriek tomu môže deportácia osoby do iného štátu za určitých okolností vyvolávať otázky z hľadiska rešpektovania niektorých jej práv, zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aktuálna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike dodržiavania týchto práv pri rozhodovaní o deportácii osôb do krajín určenia môže byť do určitej miery zaujímavá aj pre vnútroštátne orgány, a to nielen ako inšpiratívny podnet v rámci ich rozhodovacej činnosti, ale aj ako priamy návod, ako vykladať záruky obsiahnuté v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
[strana 1034]
BARANCOVÁ, H. – MATLÁK, J.:
Atypické zamestnania v pracovnom práve;
(A typical professions in labor law)
Do riešenia hospodárskych problémov prostredníctvom atypických zamestnaní vkladajú veľké nádeje nielen orgány EÚ, ale aj zákonodarcovia členských krajín EÚ. Možnosť výkonu závislej práce formou atypických zamestnaní oslovuje aj zamestnávateľov, pretože ich výkonom v nových právnych formách podstatne znižujú náklady na vyrábanú produkciu. Autori sa zaoberajú právnymi možnosťami výkonu práce v atypických zamestnaniach, ako aj nevyhnutnou úrovňou ochrany zamestnancov vykonávajúcich práce v atypických zamestnaniach.
[strana 1049]
BULLA, M. – ŠVEC, M.:
Ochrana súkromia zamestnancov pri prevádzkovaní kamerového systému na pracovisku (národné a európske východiská);
(Protection of privacy of employees in operation of camera system on the place of employment (national and european basis))
Autori sa v odbornom príspevku snažia čitateľovi poskytnúť ucelený pohľad na problematiku sledovania zamestnancov na pracovisku prostredníctvom kamerového systému. Primárne sa nezameriavajú iba na slovenskú právnu úpravu, ale svoje myšlienky a názory dopĺňajú aj o informácie z európskeho normotvorného procesu, z ďalších vybraných európskych i zámorských krajín, ako i z národnej judikatúry. Cieľom autorov je hľadanie optimálneho modelu monitorovania zamestnancov využiteľného v Slovenskej republike pri zachovaní rovnováhy medzi pracovnoprávnou ochranou zamestnanca a flexibilnou ochranou majetku a výrobného procesu zamestnávateľa.
[strana 1062]
KORPÁŠ, E. – BARDAČ, R.:
Predvídateľnosť postupu orgánu aplikácie práva vo vzťahu k politike zhovievavosti;
(Forseeability of the progress of a law enforcement authority in relation to the policy of lenience)
Čoraz viac súťažiteľov je ochotných spolupracovať s Komisiou EÚ a participovať tak na ochrane hospodárskej súťaže, či už zo zištných, resp. nezištných dôvodov. Dôvera hospodárskych subjektov sa v tejto súvislosti neustále posilňuje. Politika zhovievavosti je dnes úspešne aplikovaná orgánmi chrániacimi hospodársku súťaž na úniovej, ale i vnútroštátnej úrovni. V praxi protimonopolných orgánov členských štátov, ako aj v činnosti Komisie EÚ sa zaužívala pod názvom leniency policy alebo leniency program. V článku sa v krátkosti venujeme teoreticko-právnym aspektom skúmanej problematiky, predovšetkým otázkam ochrany legitímnych očakávaní, právnej istoty oznamovateľov, predvídateľnosti postupu aplikujúcich orgánov, resp. potenciálnym právnym dôsledkom, vyplývajúcim z normotvorcom zvolenej legislatívnej formy úpravy predmetného inštitútu
[strana 1081]
TOTH-VAŇO, P.:
Premlčanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch výlučne podľa Obchodného zákonníka?;
(Limination of groundless enrichment in commercial relations exclusively under the Commercial Code?)
Autor sa v príspevku vyjadruje k nedávno veľmi diskutovanej otázke premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch. Napriek tomu, že súdna prax v uvedenej otázke sa, zdá sa, ustálila na v podstate výlučnej aplikácií Obchodného zákonníka, vyjadruje a odôvodňuje právny názor, že tento postup nie je v súlade s platnou právnou úpravou a negarantuje spravodlivé riešenie každého jedného prípadu. Sám v príspevku navrhuje právne riešenie uvedenej situácie, súčasne však poukazuje na nevyhnutnosť novelizácie a z nej vyplývajúce jasné stanovenie pravidiel zo strany zákonodarcu.
[strana 1088]
MAJDIŠ, M.:
Niekoľko poznámok k vadám diela pri zmluve o dielo;
(Some notes to imperfections of a piece of work in the contract on the piece of work)
V takmer všetkých oblastiach podnikateľského prostredia sa inštitút zmluvy o dielo, popri kúpnej zmluve, využíva, možno povedať, každodenne. Oblasti, v ktorých sa tento inštitút využíva sú rôzne, s rôznym stupňom náročnosti a požiadaviek zo strany objednávateľa. Je preto prirodzené, že nie všetky diela, nech už majú akúkoľvek podobu, sú plnené bez vád. Je potrebné vyriešiť niekoľko otázok : čo sa posudzuje ako vada diela, ktoré dojednania v zmluve majú svoje opodstatnenie, ako vyriešiť prípadné nároky z vád diela, akými sú zľava z ceny diela, odstránenie vád diela, odstúpenie od zmluvy a, samozrejme, otázku zodpovednosti za vady diela, teda kto je povinný vady odstrániť a kto bude znášať účelne vynaložené náklady. Možnosti odpovedí sú od prípadu k prípadu rôzne. A práve pre široké spektrum rôznorodosti jednotlivých vád diela a riešení ich odstránenia je článok všeobecnejšími poznámkami k danej problematike aplikovateľný na rôzne prípady.
[strana 1099]
ULAHER, J.:
Elektronické oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad a možnosť jeho ďalšieho využitia;
(Electronic notification on intended proposal to record of an ownership and possiblities of its further use)
S účinnosťou od 1.9.2009 došlo k zavedeniu niektorých prvkov elektronickej komunikácie s katastrom nehnuteľností, okrem iného tiež k možnosti elektronického oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad, ktoré má zjednodušiť administratívu správam katastra a umožňuje znížiť správny poplatok za podanie návrhu na vklad. Autor sa v príspevku zamýšľa, po náčrte tohto nového inštitútu, nad tým, či možno po drobných úpravách rozšíriť možnosti tohto oznámenia a ešte viac tak vyťažiť z prínosu jeho zavedenia.
[strana 1108]
Diskusia
BUZINGER, M.:
Referendum a jeho právne účinky;
Autor sa v príspevku zameriava na riešenie otázky, aké právne účinky vyvolávajú platné výsledky celoštátneho referenda v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Poukazuje na nejednotnú a rozporuplnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá pripúšťa rozličné, vzájomne sa vylučujúce právne účinky platných výsledkov referenda – poradné, príkazné a zákonodarné. Príčinu uvedeného stavu vidí v nedôslednej legislatívnej úprave inštitútu referenda v Ústave Slovenskej republiky, najmä v neohraničenom vymedzení predmetu fakultatívneho referenda v článku 93 ods. 2 ústavy. V závere svojho článku autor navrhuje možnosti riešenia uvedeného problému.
[strana 1114]
Zo zahraničia
CHOVANCOVÁ, K.:
Švédska doktrína tvrdenia v medzinárodnej arbitráži (Petrobart v. Kirgizsko) – I. časť;
Švédsko je jedným z najdôležitejších centier medzinárodnej arbitráže. Už počas studenej vojny zohralo významnú úlohu ako neutrálna lokalita na rozhodovanie medzinárodných obchodných sporov, po jej ukončení však z dôvodu nemodernej právnej úpravy prestáva byť vyhľadávaným rozhodcovským fórom. Dekády budovanú dobrú povesť Švédska v medzinárodnej arbitráži je nutné upevniť, a tak v r.1999 švédsky parlament prijíma nový zákon o rozhodcovskom konaní. Nový zákon mal na domácu i medzinárodnú obchodnú arbitráž vo Švédsku jednoznačne pozitívny efekt a zaviedol do praxe mnohé inovatívne a špecifické prvky. Jedným z nich je i „doktrína tvrdenia.“ Jej uplatneniu v medzinárodnej investičnej arbitráži je venovaný predkladaný príspevok. Okrem charakteristiky doktríny tvrdenia autorka v príspevku predkladá praktický príklad jej aplikácie v rozbore kontroverzného a v medzinárodnej arbitrážnej praxi veľmi známeho prípadu „Petrobart“.
[strana 1122]
MAREK, K.:
Poznámka (především) k odpovědnosti za vady u smlouvy o dílo (u staveb);
V případě, že by šlo o vadné plnění, pak je třeba vady včas oznámit, a poté včas uplatnit u soudu (příp. rozhodčího soudu nebo rozhodce). Ve vztazích mezi podnikatelskými subjekty, které vznikají podle § 261 odst. 1 obchodního zákoníku, jde o tuzemský vztah, a to i tehdy, když za české subjekty podepíší smlouvu cizí státní příslušníci a pokud smlouva odkazuje na použití obchodních podmínek používaných v jiné zemi nebo v mezinárodních vztazích.
[strana 1131]
Adspirantes legum
ČENTÍK, T.:
Niektoré právne aspekty referendovej otázky.
Medzi najčastejšie problémy súvisiace s uplatňovaním referenda patrí inštitút referendovej otázky, ktorý v tomto smere možno označiť za problémovú matériu referendového práva. Cieľom tohto článku bude vykresliť a poukázať na jednotlivé právne aspekty, ktoré sa javia byť problémovými a nejednoznačnými z pohľadu platnej právnej úpravy, ako i jej interpretácie na základe poznatkov de lege aplicata. Predmetom výkladu sú jednak všeobecno-teoretické otázky týkajúce sa predmetu referendovej otázky a jej náležitostí, ako aj konkrétna právna reglementácia celoštátneho referenda v Slovenskej republike s priebežnou formuláciou úvah de lege (constitutione) ferenda.
[strana 1135]
HORNIAKOVÁ, A.:
Problematika predbežných opatrení nariaďovaných v rámci pôsobnosti Súdneho dvora Európskej únie;
Nakoľko sa príspevok primárne opiera o tie články zmlúv Európskej únie, ktoré výslovne hovoria o Súdnom dvore Európskej únie, autorka článku neanalyzuje predbežné opatrenia nariaďované v celej Európskej únii. A teda článok sa zaoberá len tými predbežnými opatreniami, na ktoré je oprávnený Súdny dvor Európskej únie; pričom príspevok odkazuje aj na rokovacie poriadky súdov Európskej únie, na Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskej únie a na judikatúru súdov Európskej únie.
[strana 1143]
Recenzie - anotácie
DOBROVODSKÝ, R.:
Lazar, J. (ed.): Dies Luby iurisprudentiae Nr. 10 - Reforma súkromného práva v strednej a východnej Európe (Die Reform des Privatrechts in Mittel-und Osteuropa), 2010, Iura Edition
[strana 1150]
PAULIČKOVÁ, A.:
Konečný, S. – Konečný, B.: Otvorená komunálna politika - teória a prax. Bratislava, MAYOR, s.r.o. 2009, strán 291
[strana 1153]
Príloha
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva – (CD)
Bíro proti Slovenskej republike (č. 3)
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike
(právo na spravodlivé súdne konanie pred najvyšším súdom)
[strana 0]
Informácia o ďalších rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva vydaných v období od 11. februára 2010 do 27. apríla 2010
[strana 0]
Kociánová proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania a právo na účinný prostriedok nápravy)
[strana 0]
Kociánová proti Slovenskej republike (č. 2)
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Pavol Lóška proti Slovenskej republike
(právo na spravodlivé a verejné súdne konanie)
[strana 0]
Vladimír Kuchta a Jolana Kuchtová proti Slovenskej republike
(neprimeraná dĺžka konania)
[strana 0]
Vörđur Ólafsson proti Islandu
(sloboda zhromažďovania a združovania v kontexte finančných povinností vyplývajúcich zo zákona voči súkromnej organizácii, ktorej povinný nie je členom)
[strana 0]