Justičná revue 1/2012

Obsah Justičnej revue č.1/12 
Články
BÁLINTOVÁ, M.:
Diplomatické záruky v extradičnom konaní a ich posudzovanie Európskym súdom pre ľudské práva; 
(Diplomatic guarantees in extradition proceedings and their assessment by the European Court of Human Rights)
Aj keď sú štáty oprávnené kontrolovať vstup, pobyt a odchod cudzincov, vyhostenie alebo vydanie osoby môže vyvolať otázky z hľadiska viacerých článkov Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ existujú závažné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba bude v prípade deportácie do krajiny určenia čeliť reálnemu riziku, že bude podrobená zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore s ustanoveniami tejto medzinárodnej zmluvy. Jedným zo spôsobov, ako sa môže vydávajúci štát ubezpečiť, že osoba bude v prípade jej vydania v prijímajúcej krajine požívať všetky práva, ktoré jej Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd zaručuje, je poskytnutie diplomatických záruk v tomto smere.
[strana 1]
ŠRAMEL, B.:
Ústavné postavenie prokuratúry SR a niektoré otázky týkajúce sa jej nezávislosti;
(Constitution status of the Prosecution Office of the Slovak Republic and some questions concerning its independence )
Autor sa vo svojom článku zaoberá problematikou ústavného postavenia prokuratúry v slovenskom právnom systéme. V prvej časti príspevku analyzuje jednotlivé články Ústavy SR, ktoré obsahujú rámcovú úpravu pôsobnosti a organizácie prokuratúry. V druhej časti autor rozoberá otázku nezávislosti prokuratúry a jej vymedzenia (resp. absencie vymedzenia) v právnych predpisoch. Súčasne poukazuje na niektoré problematické aspekty vonkajšej a vnútornej nezávislosti slovenského orgánu verejnej žaloby a navrhuje možné riešenia súčasného stavu.
[strana 11]
FICOVÁ, S. - GEŠKOVÁ, K.:
Spôsobilosť byť opatrovníkom účastníka konania podľa § 29 O. s. p.;
(Capacity to be a guardian of the party to proceedings according to Section 29 Civil Procedure Code)
Článok nadväzuje na dva predchádzajúce publikačné výstupy autoriek. V prvom z nich sa pokúsili o výklad ust. § 29 ods. 6 O. s. p. a o bližšie vymedzenie v ňom použitého pojmu prostredie, z ktorého môže byť opatrovník ustanovený (uverejnený bol v Justičnej revue č. 4/2011). V druhom sa pokúsili o výklad § 48 ods. 4 O. s. p., teda podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby sa mohlo fyzickej osobe nepodnikateľovi účinne doručiť uložením v súdnom spise (uverejnený bol v Justičnej revue č. 8 - 9/2011). V tomto článku sa autorky venujú otázkam spôsobilosti byť opatrovníkom účastníka občianskeho súdneho konania podľa § 29 O. s. p. Uvedené ustanovenie síce pomenúva isté kritériá, ktoré sú kladené na osobu opatrovníka, možno však povedať, že opatrovník musí okrem týchto spĺňať ešte ďalšie. Niektoré z nich pritom nie sú v zákone výslovne uvedené, avšak ich existencia súvisí so samotným zmyslom a funkciou inštitútu opatrovníka. Autorky preto pomenovávajú tieto požiadavky, ako aj nový pojem, tzv. „spôsobilosť byť opatrovníkom účastníka". Súčasne v príspevku túto spôsobilosť bližšie charakterizujú.
[strana 26]
IKRÉNYI , I.:
Peňažné náhrady vyplatené z garančného fondu ako pohľadávky proti podstate;
(Financial remunerations paid from a guaranty fund as a claim against bankruptcy estate)
Aplikačná prax zaujíma nejednoznačné stanovisko k charakteru pohľadávok Sociálnej poisťovne z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia. Autor článku úvodom analyzuje pohľadávky proti podstate a dávky garančného poistenia, svoje závery konfrontuje s konkrétnymi súdnymi rozhodnutiami. Na túto časť nadväzujú zmeny právnej úpravy pohľadávok proti podstate, vyvolané novelizáciou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorým došlo zákonom č. 348/2011 Z. z. Záverom autor porovnáva obe právne úpravy, pričom polemizuje s myšlienkou, či by samotná podstata poistenia nemala vylúčiť posudzovanie dávok garančného poistenia ako pohľadávok proti podstate.
[strana 34]
SLÁVIK, M.:
Zastupovanie daňových subjektov pred správcom dane v podmienkach správy daní;
(Representation of tax subjects before the administrator of the tax in conditions of Tax Administration)
Prijatím zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) sa s účinnosťou od 1. 1. 2012 ruší zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa v príspevku autor venuje analýze zastupovania daňových subjektov pred správcom dane z pohľadu novej právnej úpravy. V predkladanom príspevku autor uplatňuje aj všeobecné východiská, ktoré v nadväznosti na predchádzajúcu právnu úpravu zastupovania daňových subjektov majú ponúknuť ucelenú analýzu zastupovania daňových subjektov v kontexte novej právnej úpravy.
[strana 41]
VERNARSKÝ, M.:
Limity daňovej kontroly;
(Limits of the tax control)
Príspevok je zameraný na skúmanie významného determinantu akceptovateľnosti daňovej kontroly vo svetle základných práv kontrolovaného daňového subjektu, ktorým je dĺžka jej trvania. Príspevok súčasne analyzuje rozhodovaciu prax súdov v správnom súdnictve, ale aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na predmetnom podklade je pozornosť následne venovaná novej právnej úprave - obsiahnutej v už novelizovanom zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2012.
[strana 48]
Diskusia
DRGONEC, J.:
Podmienky a právny účinok vyhlásenia núdzového stavu;
(Conditions and legal effect of the promulgation of emergency situation)
Právna úprava núdzového stavu má silu ústavného zákona, v ktorom sú určené podmienky vyhlásenia núdzového stavu. Čudnú kvalitu má ochrana pred vyhlásením núdzového stavu bez splnenia týchto podmienok. V platnom právnom poriadku neexistujú náležité sankcie pre donútenie povinných subjektov k plneniu povinností slúžiacich na dosiahnutie účelu vyhlásenia núdzového stavu. Dostatočne prepracovaná nie je ani zodpovednosť povinných subjektov. Dubiózne upravená je právomoc Ústavného súdu SR chrániť ústavnosť pred porušovaním základných práv a slobôd počas núdzového stavu. Ak vláda SR vyhlási núdzový stav v rozpore s ústavou, s vysokou pravdepodobnosťou sa nikdy nebude môcť začať konanie, v ktorom by to ústavný súd mohol vysloviť.
[strana 61]
SYROVÝ, I.:
Zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
(Restriction of extent of a tenancy by entirety )
Autor sa v príspevku venuje aktuálnej otázke zužovania rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukazuje na aktuálnu prax súdov, ktoré odmietajú akceptovať dohody o zúžení rozsahu majetku vo vzťahu k majetku, ktorý už bol nadobudnutý manželmi. Cez komparáciu so zahraničím navrhuje autor zmenu tak, aby sa dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohli týkať aj už nadobudnutého majetku.
[strana 87]
MACEK, J.:
Ešte k niektorým otázkam premeny základných imaní obchodných spoločností na euro;
(To some questions of transformation of basic capital of business corporations to Euro)
V príspevku autor reaguje na článok Ondreja Buknu uverejnený v Justičnej revue č. 8-9/2011 a rozoberá otázky nakladania s obchodnými podielmi, ktorým zodpovedá vklad vyjadrený nie celým číslom po vykonanej premene vkladov do základného imania a základného imania obchodných spoločností zo slovenskej meny na menu euro a posudzovanie týchto otázok v registrovom konaní.
[strana 93]
PRAVDÍKOVÁ BUČKOVÁ, E.:
Uplatnenie procesných práv poškodeného v trestnom konaní pred súdom;
(Application of procedural rights of a victim in criminal proceedings before the court )
Autorka sa v článku venuje vybraným procesným právam poškodeného v trestnom konaní pred súdom. Cieľom príspevku je poukázať na nevyvážený stav na strane poškodeného a obžalovaného v trestnom konaní na základe komparácie ich základných práv. Tento stav pretrváva napriek rozsiahlym zmenám legislatívy v prospech poškodeného, ktoré boli podnietené najmä Rámcovým rozhodnutím Rady Európskej únie o postavení obetí v trestnom konaní z roku 2001.
[strana 98]
Zo súdnej praxe
Rozhodnutia Ústavného súdu SR
Porušenie základných práv sťažovateľa hlasovaním poslancov pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky
[strana 145]
Adspirantes legum
KOLODZEJ, M.:
Zmluva o árende - (staro)nový zmluvný typ v Občianskom zákonníku?;
V rámci pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka sa počíta so zavedením právnej úpravy zmluvy o árende, pričom majú byť konkrétne upravené aj jej dva typy, a to árenda podniku a árenda pozemku. Príspevok má za cieľ poskytnúť pohľad na tento zmluvný typ na pozadí historických súvislostí, vrátane právnej úpravy vo vybraných právnych poriadkoch, pričom sa zaoberá aj jej možnou úpravou v novom slovenskom Občianskom zákonníku.
[strana 157]
Recenzie - anotácie
KLEŇOVÁ, V.:
Ius Romanum schola sapientiae - Pocta Petrovi Blahovi k 70. narodeninám Trnava, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2009, strán 580
[strana 165]
SVÁK, J.:
BENJAMIN N. CARDOZO: Podstata súdneho procesu. Bratislava, Kalligram 2011, strán 134
[strana 167]
PAULIČKOVÁ, A.:
Bělohlávek, A. J. - Hótová, R.: Znalci v mezinárodním prostředí - v soudním řízení civilním a trestním, v rozhodčím řízení a v investičních sporech. Vydání první. Praha, C. H. Beck 2011, strán 555
[strana 169]
MASLEN, M.:
Kolektiv autorů: Kontrolní mechanizmy fungování veřejné správy. Olomouc, Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, Periplum 2009, strán 383
[strana 171]
Európska únia a Slovensko
KLIMEK, L.:
Dôvody pre nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu;
Členské štáty EÚ sú povinné vykonať každý európsky zatýkací rozkaz. Avšak, toto pravidlo nie je absolútne. Príspevok poskytuje komplex poznatkov k dôvodom pre nevykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Nielenže analyzuje aktuálne poznatky k danej problematike, ale ide o krok ďalej tým, že podáva aj analýzu aplikačných otázok, ktoré boli prejednávané na Súdnom dvore EÚ.
[strana 127]
Nad jedným rozhodnutím
DEÁK, M.:
Causa finita? Je kumulácia viacerých konateľských titulov v osobe člena štatutárneho orgánu skutočne vylúčená?;
Autor v predkladanom článku rozoberá závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15. 10. 2008, sp. zn. 31 Odo 11/2006, v ktorom uzavrel, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, nemôže byť súčasne zákonným zástupcom tejto osoby. Via facti tak vylúčil, aby u jednej osoby došlo k súbehu konateľského oprávnenia plynúceho z členstva v štatutárnom orgáne a konateľského oprávnenia plynúceho zo zákonného zastúpenia právnickej osoby. Autor rozoberá širšie súvislosti uvedeného rozhodnutia, doterajší judikatórny vývoj v danej oblasti, dopady rozhodnutia na obchodnú prax a dopady pre prostredie slovenského obchodného práva.
[strana 104]
Oznamy
Rozšírenie Redakčného kruhu a Redakčnej rady Justičnej revue
[strana 173]
Príloha
Judikatúra súdov Slovenskej republiky - Obchodné právo