Trestné právo procesné

Z nijakého ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, že nedodržaním lehoty piatich pracovných dní na rozhodnutie o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby podľa § 192 ods. 3 Trestného poriadku vzniká obligatórne povinnosť sťažnostného súdu prepustiť obvineného na slobodu. Takýto právny záver by za určitých okolností mohol byť vo vzťahu k obvinenému aj kontraproduktívny; rešpektovanie požiadavky prednostného a urýchleného rozhodovania súdov vo väzobných veciach by totiž nemalo ísť na úkor rešpektovania zásad spravodlivého súdneho procesu.

Ústavný súd sa vo svojom náleze zaoberal otázkou, či je obvinený alebo iná osoba poskytujúca peňažnú záruku povinná preukázať pôvod finančných prostriedkov.

Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nemožno vyvodiť také obmedzenie práv obhajcu pri zastupovaní obvineného, že by nemohol samostatne podať v mene obvineného aj žiadosť o prepustenie z väzby.

Najvyšší súd SR demonštratívne uviedol, kedy je naplnený dovolací dôvod nezákonného zloženia súdu.

Vykonané dokazovanie má vždy podporiť príslušné štádium trestného konania, v prípade väzobného rozhodovania, je ako jeden z materiálnych predpokladov väzby relevantné dôvodné podozrenie, nie istota zo spáchania skutkov obžalovaným, ktorá je relevantným podkladom až pre odsúdenie. Vzhľadom na túto okolnosť sú v štádiu väzobného rozhodovania svedecké výpovede získané pred vznesením obvinenia ako podklad rozhodovania akceptovateľné.

Súdny dvor sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval otázke odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje odpočúvanie telefónov.

I. Orgány činné v trestnom konaní, resp. súdy musia byť schopné po 9 mesiacoch trvania kolúznej väzby uviesť mená konkrétnych osôb, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne správanie sťažovateľa. Iba tak je možné dospieť k záveru o existencii dôvodu ďalšieho trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. II. Ak v odôvodnení uznesenia o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o nevyhovení žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby chýbajú jasné a zrozumiteľné dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť ďalšieho trvania väzby, potom dôvody ďalšieho trvania väzby u sťažovateľa neexistujú. III. Ak by ústavný súd pripustil výklad zvolený najvyšším súdom, že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, ktorý je trestným činom, pre ktoré je proti obvinenému vedené trestné stíhanie, potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy, a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadni svedkovia (napr. preto, že už boli vypočutí), voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania. Takýto výklad by znamenal možnosť držať osoby obvinené z konkrétnych druhov trestných činov vo väzbe po akokoľvek dlhý čas a bez akýchkoľvek, na takýto osamotený dôvod, nadväzujúcich skutočností odvodňujúcich kolúznu väzbu. Určité špecifiká platia pri organizovanej skupine, pri ktorej je, ako správne konštatujú súdy, riziko kolúzie vysoké a charakter trestnej činnosti znamená veľa, no aj pri týchto vzťahoch je potrebné primerane uvedený štandard aplikovať.

Keďže obnova konania sa týka nápravy chýb skutkových, musí sa týkať rozhodnutí, ktorých skutkové chyby môžu orgány verejnej moci naprávať, čo je z povahy veci vylúčené v prípade rozhodnutí štátnych orgánov cudzích štátov.

Medzi pozbavením osobnej slobody výkonom trestu odňatia slobody odsúdeného a obmedzeniami iných jeho základných práv a slobôd, Trestný zákon uprednostňuje osobnú slobodu.

Ak nadobudne policajt presvedčenie, že je potrebné pretransformovať bežnú dopravnú kontrolu na prehliadku pre účely hľadania drog, takúto možnosť bezpochyby má. Musia však pritom byť dodržané všetky potrebné procesné garancie vrátane poučenia osôb o spôsobe obrany mlčaním.

Vytvorenie špeciálnej, prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo strany všeobecného súdu pre recidivistov, ktorí v minulosti „nevyužili šancu“ v podobe podmienečného prepustenia, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať.

Vzhľadom na to, že výkonom príkazu na prehliadku priestorov dochádza k zásahu do práva na súkromie, je dôležité, aby prokurátor a policajt racionálne odôvodnili potrebu vykonania prehliadky konkrétnymi skutočnosťami.