Trestné právo procesné

Otázka využitia či nevyužitia práva zvoliť si obhajcu v prípadoch povinnej obhajoby nemôže byť riešená na úkor obhajobných práv obvineného, a to dokonca do tej miery, že dôjde k úplnému eliminovaniu tohto práva.

Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí venoval otázke, za akých podmienok je možné podať dovolanie proti výroku o vine a treste po vyhlásení obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Najvyšší súd SR sa vyjadril k tomu, či môže súd pristúpiť k čítaniu zápisnice o výsluchu svedka, pokiaľ s tým súhlasí výslovne iba obhajca obvineného.

Odsúdenie súdom prvej inštancie na vysoký nepodmienečný trest, aj keď neprávoplatné, predstavuje zásadnú zmenu situácie vo vzťahu k odôvodneniu útekovej väzby. V takom prípade Ústavný súd ČR uznáva, že riziko úteku, či skrývania sa je podstatne zvýšené. V takýchto prípadoch sa pre ospravedlnenie aj dlhšietrvajúcej väzby značne znižuje potreba ďalších dodatočných dôvodov, ktoré môžu byť menej významné oproti situácii, kedy by k neprávoplatnému odsúdeniu doposiaľ nedošlo.

Najvyšší súd SR sa vyjadril k otázke vzťahu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) a k otázke ich uplatnenia pri namietaní uloženého trestu v dovolacom konaní.

Je znalecký posudok, ktorý dáva odpovede aj na právne otázky, použiteľný ako dôkaz v trestnom konaní?

Z princípu, že v každom konkrétnom prípade musí byť väzba obvineného proporcionálna (úmerná) daným podmienkam, vyplýva, že nie je prípustné ďalšie trvanie väzby obvineného v prípadoch, v ktorých podľa výsledkov dokazovania možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania (§ 172 Trestného poriadku, teraz § 215 Trestného poriadku, pozn.). V takýchto prípadoch musí byť obvinený neodkladne z väzby prepustený, a to aj vtedy, keď príslušný orgán činný v trestnom konaní rozhodnutie o zastavení trestného stíhania ešte nevydal. V prípravnom konaní je sudca oprávnený takto konať pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby (§ 72 ods. 1 Trestného poriadku, teraz § 79 ods. 2 Trestného poriadku, pozn.).

Súdny dvor sa vyjadril k otázke, za akých okolností má odsúdený v neprítomnosti právo na obnovu konania.

Je znalecký posudok, ktorý dáva odpovede aj na právne otázky, použiteľný ako dôkaz v trestnom konaní?

Čl. 5 ods. 3 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepriznáva jednotlivcovi absolútne právo byť prepustený na záruku, ale umožňuje mu žiadať o prepustenie na slobodu s poskytnutím záruky. Súdnym orgánom vzniká v tejto súvislosti povinnosť zvážiť, či sa poskytnutím určitej záruky dosiahne rovnaký účel, aký bol sledovaný vzatím osoby do vyšetrovacej väzby. Prepustenie na základe záruky podľa § 80 Trestného poriadku je teda len možnosťou, a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody.

Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sa venuje umiestneniu osoby zaistenej podľa § 19 zákona o Policajnom zbore do tzv. „vyhradených priestorov“.

Najvyšší súd SR potvrdzuje svoju judikatúru, v zmysle ktorej Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.