Trestné právo hmotné

Ťažkou ujmou na zdraví nie je len porucha zdravia trvajúca dlhší čas (§ 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák.), ale v zmysle § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. aj poškodenie dôležitého orgánu. Podľa ustálenej súdnej praxe vyjadrenej tiež v rozsiahlej judikatúre sa za poškodenie dôležitého orgánu považuje také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok napr. poranenie dôležitého vnútorného orgánu akým je napr. aj slezina.

Z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že pri konkurencií okolností, ktoré môžu byť súčasne zákonnými znakmi základnej skutkovej podstaty, kvalifikovanej skutkovej podstaty, ale tiež okolnosťami poľahčujúcimi, priťažujúcimi alebo okolnosťami odôvodňujúcimi použitie nižšej alebo vyššej trestnej sadzby, sa vychádza zo zásady, podľa ktorej má prednosť použitie určitej okolnosti len ako kvalifikačného znaku základnej skutkovej podstaty pred jej iným použitím. Určitú okolnosť ako prísnejší kvalifikačný znak možno použiť len vtedy, ak takáto okolnosť nie je obsiahnutá v základnej skutkovej podstate.

Zákonný znak „iného dlhodobo prenasleduje“ u prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 354 ods. 1 Trestného zákonníka (v SR § 360a Trestného zákona – pozn. najpravo.sk) môže byť naplnený aj v dobe trvajúcej jeden mesiac, ak ide o veľmi intenzívne konanie vyznačujúce sa sústavnosťou, úpornosťou, tvrdošijnosťou, a pre svoju nebezpečnosť vyvoláva dôvodnú obavu u poškodeného a prípadne graduje vo fyzické násilie, výrazne vybočuje z medzí normálnych spoločenských vzťahov, je vykonávané rôznymi prostriedkami a spočíva v kombinácii alternatív vymedzených v citovanom ustanovení.

Prisvojenie si veci sa nerozumie jej získanie do vlastníctva, nakoľko trestným činom ani nemožno nadobudnúť vlastnícke právo. Podstatné je získanie možnosti neobmedzenej dispozície s vecou, pričom nie je rozhodujúce, ako následne páchateľ s prisvojenou vecou nakladá. O prisvojenie si veci pôjde aj vtedy, keď páchateľ po dokonaní činu túto niekomu daruje, zahodí, predá alebo zničí.

Splnenie podmienky ľútosti páchateľa nad spáchaním prečinu sa nedá obmedziť na to, či páchateľ nahradil spôsobenú škodu alebo nie. O ľútosti svedčí predovšetkým vnútorný postoj páchateľa, jeho celkové správanie. Už v čase rozhodovania krajského súdu bolo zrejmé, že pretrvávajúci pocit viny za zranenie človeka obvinenú natoľko poznačil, že bola nútená vyhľadať psychológa. Za tejto situácie, ktorá gradovala stratou zamestnania a následnej odkázanosti na dávky v hmotnej núdzi, pri starostlivosti o maloleté dieťa, je právny výklad včasného neuhradenia 113,12 € poškodenému za okuliare poškodené pri dopravnej nehode, ako nenaplnenie podmienky „ľútosti" skôr cynicky ako právny. Takýto výklad, ktorý sa našťastie nepremietol v správnom rozhodnutí krajského súdu, sa opiera len o vyzdvihnutie jednej skutočnosti bez náležitého všestranného zhodnotenia ostatných skutočností týkajúcich sa osoby obvinenej, jej doterajšieho života a okolnosti prípadu, z ktorých odvolací súd vyhádzal, keď dospel k záveru o dôvodnej aplikácii § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. e) Trestného zákona spočíva v dvoch základných častiach. Prvá časť predstavuje všeobecný opis objektívnej stránky, druhá časť predstavuje alternatívne vyjadrené konania a pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje splnenie aspoň jedného tohto alternatívne vyjadreného konania v spojitosti s prvou časťou objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty. Prvá časť vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch znakov: a) dlhodobé prenasledovanie iného, a to b) takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Druhá časť objektívnej stránky predstavuje alternatívne vyjadrené konania, pričom v tomto prípade sa malo jednať o konanie pod písm. e) iné obmedzovanie poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života. Táto formulácia je pomerne všeobecná, preto bolo úlohou súdu v odôvodnení rozsudku presne špecifikovať, akým spôsobom bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života, pričom musí ísť o obmedzenie výrazne zasahujúce do bežného života poškodeného, aby z tohto konania mohla byť vyvodená trestná zodpovednosť berúc do úvahy materiálny korektív uvedený v § 10 ods. 2 Trestného zákona. K procesnej stránke veci ústavný súd uvádza, že ak odvolací súd zruší rozsudok prvostupňového súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, prvostupňový súd nesmie odôvodnenie svojho nového rozsudku koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušeného rozsudku. Tento zrušený rozsudok v čase opätovného rozhodovania právne neexistuje. Všetky relevantné skutkové a právne závery musia byť vyjadrené v konečnom právoplatnom a vykonateľnom rozsudku. Ak tomu tak nie je, rozsudok sa môže oprávnene javiť ako neodôvodnený alebo až arbitrárny.

Skutočnosť, či bola zachovaná totožnosť skutku, treba vždy skúmať podľa individuálnych okolností každej konkrétnej trestnej veci. Podstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne. Ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. por. nebráni súdu, aby prípadne prihliadal k tým zmenám skutkového deja, uvedeného v obžalobe, ku ktorým došlo pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní a ktoré nemenia totožnosť skutku. Totožnosť skutku neznamená, že musí ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho skončenia o úplnú zhodu udalostí, o ktorých sa rozhoduje. Vykonávaním dôkazov sa získané poznatky o skutočnostiach môžu meniť, niektoré údaje môžu odpadnúť a naopak niektoré pristúpiť, nesmie sa však zmeniť podstata skutku. Podstata skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku, prípadne aj ich čiastková zhoda. Pre zachovanie totožnosti skutku nemajú vplyv zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú (čas, miesto, spôsob vykonania, spolupáchatelia...), ak inak totožnosť konania zostala zachovaná.

Z dikcie § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. je zrejmé, že popri ktorejkoľvek forme uloženého trestu odňatia slobody nie je možné súčasne uložiť aj trest povinnej práce. Ak súd takto rozhodol, porušil zákon v neprospech obvineného, pretože mu uložil taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Táto skutočnosť súčasne založila dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Argumentácia Krajského súdu v Bratislave k spôsobu určenia výšky škody pri zabudovaných veciach.

Pojmy „viac" v slovnom spojení „viac trestných činov" v § 37 písm. h/ Tr. zák. a „dva a viac" v slovnom spojení „dva a viac trestných činov" v § 41 ods. 1 Tr. zák. sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem", vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.).

Ak osoba použije nedovolenú svojpomoc, avšak aspoň sleduje legitímny cieľ súladný s právom postupuje síce protiprávne, avšak jej konanie je spravidla stále podstatne menej spoločensky škodlivé, než tej osoby, ktorá protiprávne jednak postupuje, tak je protiprávny aj stav, ktor sa snaží nastoliť. Preto pokiaľ obvinený argumentuje, že ako vlastní nehnuteľnosti mal z hľadiska občianskeho práva hmotného právo na vypratanie nehnuteľnosti nárok a táto skutočnosť nie je v trestnom konaní vyvrátená, nemožno takúto obhajobu bez ďalšieho označiť ako nemajúcu akýkoľve význam. Na jednej strane nie je možné akceptovať, aby účel svätil prostriedky, a teda nedovolenú svojpomoc právne aprobovať, na druhej strane však trestnoprávny postih nie je jediný nástroj v celom právnom poriadku, ktorým možno dať toto neaprobovanie najavo.

Právny názor NS SR o (ne)možnosti uvedenia do omylu katastrálneho odboru pri kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice.