Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Zapretie otcovstva po zákroku asistovanej reprodukcie pri nezosobášených rodičoch

7.4. 2021, 16:05 |  najpravo.sk

Asistovaná reprodukcia je vysoko špecifickým prípadom splodenia dieťaťa, ktorý prirodzene vyžaduje odklon od všeobecných podmienok zapretia otcovstva podľa § 93 zákona o rodine. V dôsledku absencie právnej úpravy asistovanej reprodukcie nezosobášených rodičov je potrebné  hľadať právnu normu, čo do obsahu úpravy najbližšiu. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky sa účastníci konania po vykonaní asistovanej reprodukcie de facto nachádzajú  rovnakom postavení ako by tomu bolo v prípade manželov. Predpoklady zapretia otcovstva k mal. dieťaťu je preto potrebné abstrahovať z dikcie ust. § 87 ods. 2 zákona o rodine, a teda otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom partnera matky možno zaprieť, len ak by sa preukázalo, že matka otehotnela inak.

(rozsudok Krajského súdu v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, sp. zn.: 24CoP/151/2020)

Odôvodnenie:

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 87 ods. 2, § 90, § 91 ods. 1, 2, § 92, § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“), čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa.

3. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka otehotnela po zákroku asistovanej reprodukcie, pričom spermie poskytol anonymný darca, preto X. Y. nie je biologickým otcom maloletej. Súd však v takomto formálnom nazeraní na zapretie otcovstva videl hrubý zásah do práv otca, ale predovšetkým do práv dieťaťa. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obaja rodičia poskytli súhlas na umelé oplodnenie navrhovateľky. Súčasťou súhlasu je aj poučenie o právnych následkoch umelého oplodnenia, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Súhlas partnera je právnym úkonom, preto sa naň vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náležitostiach právnych úkonov, ako aj neplatnosti právneho úkonu. Súhlas je odvolateľný, v tomto prípade k tomu nedošlo. Právny úkon je platný.

4. Za situácie, kedy sa na účastníkov konania pri vykonaní zákroku asistovanej reprodukcie pozeralo ako na manželov, má sa aj pri posudzovaní zapretia otcovstva vzťahovať analogicky príslušné ustanovenie § 87 ods. 2 zákona o rodine, ktoré pojednáva o možnosti zapretia otcovstva po uskutočnení zákroku asistovanej reprodukcie u manželky.  Zákon o rodine v tejto súvislosti vylučuje právo zaprieť otcovstvo v prípade, ak manžel poskytol svoj súhlas na umelé oplodnenie manželky. Poskytnutie súhlasu sa pritom zistí zo zdravotnej dokumentácie. V prípade heterológnej inseminácie (spermiami neznámeho darcu), je irelevantné, že partner matky dieťa nesplodil, možno len dokazovať, že otehotnela inak po zákroku asistovanej reprodukcie. Zakotvením tohto pravidla v zákone o rodine mal zákonodarca v úmysle chrániť maloleté dieťa a zabezpečiť mu istotu a právo na oboch rodičov po jeho narodení.

5. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka nemohla byť úspešná. Po narodení dieťaťa obaja rodičia, poučení o právnych následkoch svojho konania, súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa je X. Y. Vzniklo u neho tzv. sociálne otcovstvo, a tak on, matka a aj maloletá ho vnímali, ako biologického otca maloletej, s tým že sa u neho a aj u maloletej vytvoril vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom. Do doby, kým matka nezačala svojvoľne otcovi brániť v kontakte s dcérou, nebol tento vzťah len formálny, ale skutočným vzťahom medzi rodičom a dieťaťom. Navrhovateľ sa o dieťa zaujímal, trávil s ním voľný čas, komunikoval s ním, zakupoval mu ošatenie, hráčky a iné potreby, prispieval na jeho výživu. V súčasnosti nemôže ani jeden z rodičov spochybniť otcovstvo, keďže v opačnom prípade by išlo o hrubý zásah do práv dieťaťa. Súd zamietol návrh ako nedôvodný.

6. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie analýzou DNA z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti. V konaní nebolo sporné otehotnenie navrhovateľky prostredníctvom asistovanej reprodukcie semenom iného darcu. Je teda zrejmé, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nie je biologickým otcom maloletej.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

II. Obsah odvolania navrhovateľky

8. Proti rozsudku podala odvolanie matka, namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté netvorila spoločnú domácnosť. X. Y. nikdy neprejavoval žiadny záujem o dieťa, na asistovanú reprodukciu jej neprispel. Nemôže byť otcom dieťaťa len na základe toho, že podpísal súhlasné vyhlásenie a je v matrike zapísaný ako otec. Dieťa nemá ani jeho priezvisko. Pre otcovstvo X. Y. je potrebné  aplikovať druhú domnienku otcovstva, ktoré je možné zaprieť. Navrhovateľka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. X. Y. považuje vzťah s navrhovateľkou za usporiadaný. Poukázal na spôsob financovania ich potrieb a mieru vlastného pričinenia. K priezvisku maloletej uviedol, že to bolo želanie navrhovateľky. Výživné však uhrádza pravidelne, navrhovateľka mu však v styku s maloletou bráni. Navrhol odvolanie zamietnuť ako neodôvodnené.

10. Navrhovateľka považuje tvrdenia X. Y. za účelové, s cieľom získať dcéru, ktorú nechcel. Procesu asistovanej reprodukcie sa zúčastnil len formálne, právne následky si v podstate neuvedomoval. Na výživu maloletej neprispieva, zasiela len daňový bonus. Navrhovateľa zotrvala na odvolacom návrhu.

11. X. Y. v odvolacej replike doplnil, že pri umelom oplodnení podpísal prehlásenie, že dieťa, ktoré sa narodí z umelého oplodnenia uzná za svoje, čo potvrdil súhlasným vyhlásením na matrike. Je spôsobilý maloletej poskytnúť starostlivosť, ak by to bolo potrebné, bez problémov vie viesť domácnosť.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie  bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

13. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, s rozsahom zisteného skutočného stavu aj právnym posúdením veci, pričom nevzhliadol nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá by mala zakladať jeho vecnú nesprávnosť a v tom kontexte dôvodnosť odvolania navrhovateľky.

14. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom k uznaniu došlo.

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

16. Podľa § 778 zákona č. 89/2012 Sb., narodí-li se dítě, které je počato umělým oplodněním, ženě neprovdané, má se za to, že otcem dítěte je muž, který dal k umělému oplodnění souhlas.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

18. Podľa § 87 ods. 2 CMP, otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

19. Podľa § 787 zákona č. 89/2012 Sb. Občánsky zákoník, Otcovství nelze popřít k dítěti narozenému v době mezi stošedesátým dnem a třístým dnem od umělého oplodnění provedeného se souhlasem manžela matky, nebo se souhlasem jiného muže, když matka není vdaná, bez ohledu na to, jaké genetické látky bylo použito. To neplatí, otěhotněla-li matka dítěte jinak.

20. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že v predmetnom konaní sa navrhovateľka domáha zapretia otcovstva vo vzťahu k mal. dieťaťu, ktoré bolo počaté procesom asistovanej reprodukcie. Účastníci konania neboli manželmi, vystupovali navzájom len vo vzťahu druh - družka. V dôsledku nemožnosti prirodzeného splodenia dieťaťa využili možnosť asistovanej reprodukcie, pričom k tomuto došlo na území Českej republiky, na Klinike reprodukčnej medicíny a gynekológie v Zlíne. Spermie boli poskytnuté od anonymného darcu, s čím boli účastníci konania oboznámení. O medicínskych aj právnych následkoch zákroku boli poučení. Vzali na vedomie, že vzhľadom k ich súhlasu s asistovanou reprodukciou budú považovaní v súlade s českým právnym poriadkom za zákonnú matku a otca dieťaťa, ktoré sa narodí v dôsledku umelého oplodnenia, a to i v prípade použitia darovaných zárodočných buniek. Všetky tieto skutočnosti účastníci konania potvrdili svojim podpisom na žiadosti a informovanom súhlase (č. l. 11 a nasl. spisu).

21. Po narodení dieťaťa účastníci konania priniesli doklady z nemocnice na matriku, kde X. Y.  za prítomnosti matky súhlasným vyhlásením uznal otcovstvo k mal. M. a do rodného listu bol zapísaný ako otec.

22. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že slovenská právna úprava nemyslí na prípady asistovanej reprodukcie pri nezosobášených partneroch, a to spôsobom, ako je tomu v prípade manželov (§ 87 ods. 2 zákona o rodine). Možno aj táto zákonná situácia viedla účastníkov konania k vykonaniu asistovanej reprodukcie v Českej republike, pričom v rámci informovaného súhlasu sa podriadili tamojšej právnej úprave. Boli uzrozumení s tým, že po narodení dieťaťa sa stanú rodičmi dieťaťa. V konečnom dôsledku, mužovi, ktorý dal na asistovanú reprodukciu súhlas, svedčí domnienka otcovstva v súlade s ust. § 778 zákona č. 89/2012 Sb. Občánsky zákoník.

23.  Mal. M. sa narodila na území Slovenskej republiky a keďže účastníci konania neboli manželia, prvá domnienka otcovstva manžela matky podľa § 85 a nasl. zákona rodine bola v predmetnom prípade vylúčená. Pre účely administratívneho zápisu otca do rodného listu sa vyžadovalo súhlasné vyhlásenie rodičov, ktoré účastníci konania pred úradom matriky vykonali v súlade s ust. § 90 a nasl. zákona o rodine.

24. Od určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov matka odvodzuje možnosť jeho zapretia za podmienok ustanovených podľa § 93 zákona rodine. Asistovaná reprodukcia je však vysoko špecifickým prípadom splodenia dieťaťa, ktorý prirodzene vyžaduje odklon od všeobecných podmienok zapretia otcovstva podľa § 93 zákona o rodine. Odôvodnenie súdu prvej inštancie bolo v tejto súvislosti pomerne presvedčivé, preto sa s nim odvolací súd stotožnil. V predmetnom prípade totižto nie je možné, aby mal. dieťa malo v rodnom liste zapísaného biologického otca, vylučuje to samotná podstata asistovanej reprodukcie, založená na použití biologického materiálu tretej osoby, v tom prípade anonymného muža.

25. V dôsledku už zmienenej absencie právnej úpravy asistovanej reprodukcie nezosobášených rodičov, súd prvej inštancie správne hľadal právnu normu, čo do obsahu úpravy najbližšiu. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky sa účastníci konania po vykonaní asistovanej reprodukcie de facto nachádzajú  rovnakom postavení ako by tomu bolo v prípade manželov. Predpoklady zapretia otcovstva k mal. dieťaťu je preto potrebné abstrahovať z dikcie ust. § 87 ods. 2 zákona o rodine, a teda otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom partnera matky možno zaprieť, len ak by sa preukázalo, že matka otehotnela inak.

26. Len na margo odvolací súd uvádza, že identické predpoklady zapretia otcovstva plynú aj z ust. § 787 zákona č. 89/2012 Sb. Občánsky zákoník, ktoré však, na rozdiel však od uznania rodičovstva, nie je aplikovateľné v predmetnom prípade, sledujúc pritom dikciu § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Pre účely komparácie právnych úprav, ktoré sú pre rozhodovanie relevantné, je však toto ustanovenie vhodné, zohľadniac, že rodičia sa pri podpise žiadosti a informatívneho súhlasu podriadili českej právnej úprave.  

27. Žiadosť o vykonanie asistovanej reprodukcie je datovaná ku dňu XX.XX.XXX. Nie je síce z obsahu spisu zrejmé, či v tento deň bol aj úkon asistovanej reprodukcie vykonaný, možno však rozumne predpokladať, že žiadosť vykonaniu úkonu predchádzala. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX, čo znamená, že ani od žiadosti neuplynulo viac ako 300 dní. Navyše, matka v konaní ani len netvrdila, aby otehotnela inak ako v dôsledku vykonanej asistovanej reprodukcie.

28. Za daného stavu, zapretie otcovstva voči mal. M. je zo zákona vylúčené. V kontexte odvolacích námietok matky o financovaní úkonu asistovanej reprodukcie, záujme otca o maloletú po jej narodení, či priezvisku maloletej, odvolací súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti sú bez relevancie vo vzťahu k zapretiu otcovstva. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrh matky ako nedôvodný zamietol. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca