Úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode

Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa.

Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo zákonodarcovi nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákonodarca preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (čl. I § 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. 

(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. júla 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/05)

Z odôvodnenia nálezu:

Hlavným argumentom navrhovateľa pri namietanom nesúlade čl. I § 24 ods. 1 zákona o rodine s čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy je skutočnosť, že súd v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo, bez toho, aby rozhodol o pozastavení, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv podľa § 38 zákona o rodine, určí, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok po rozvode, čím vlastne zbaví jedného z rodičov jeho rodičovských práv (čl. I § 28 a nasl. zákona o rodine), ktoré patria obidvom rodičom, a to tak správa majetku maloletého dieťaťa, ako aj jeho zastupovanie. Navrhovateľ je toho názoru, že takáto právna úprava zbavuje týchto rodičovských práv jedného z rodičov bez splnenia podmienok ustanovených v čl. I § 38 zákona o rodine.