Kolízny opatrovník

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa. Pre súdne konanie ustanovuje kolízneho opatrovníka súd príslušný na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, a nie procesný súd, ktorý je príslušný rozhodovať o prípustnosti zapretia otcovstva (viď primerane R 20/1980). 

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 4. februára 2009, sp. zn. 3 Cdo 96/2008)

Z odôvodnenia:

Uznesením Okresného súdu Levice z 1. júna 2006 č.k. 10 P 107/2006-19 bol maloletému navrhovateľovi (ďalej tiež „dieťa") ustanovený I. (brat odporcu 1/) za opatrovníka, oprávneného podať za navrhovateľa návrh na rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia otcovstva proti odporcovi 1/. Takto zastúpený navrhovateľ podal 3. augusta 2008 predmetný návrh, v ktorom uviedol, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia otcovstva dieťaťom v zmysle § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine"), lebo obom rodičom uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva je v jeho záujme. Tento záujem vyvodzoval navrhovateľ z potreby zosúladiť „matričné a biologické otcovstvo". Vyšetrenia a výsledky analýzy DNA svedčia totiž o tom, že odporca 1/ nie je jeho biologickým otcom.

V konaní o prípustnosť zapretia otcovstva Okresný súd Levice uznesením zo 14. februára 2007 č.k. 11 C 152/2006-29 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach za kolízneho opatrovníka navrhovateľa, ktorý ho bude zastupovať v tomto konaní. Po vykonaní dokazovania mal preukázané, že návrh na rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia otcovstva je opodstatnený. Vzal na zreteľ, že odporkyňa 2/ (ďalej tiež „matka") a odporca 1/ uzavreli manželstvo 13. marca 1993; ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo 14. januára 2002 č.k. 6 C 291/2001-16. Navrhovateľ sa narodil v manželstve (cca po 4 rokoch od jeho uzavretia) a v minulosti mal s otcom veľmi dobré vzťahy; neskôr ale došlo k ich narušeniu. Odporca 1/ s ním prerušil kontakt, nenavštevuje ho a prestal o neho javiť záujem. Dôvodom pre toto správanie odporcu 1/ sú vážne pochybnosti o tom, že nie je biologickým otcom navrhovateľa, ktoré nadobudol na základe výsledkov analýzy DNA a tiež andrologického vyšetrenia. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že rodičom navrhovateľa uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a je v záujme navrhovateľa, aby sa uvedené pochybnosti vylúčili v konaní o zapretie otcovstva. V zmysle článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo poznať svojho otca a tiež právo na jeho starostlivosť. Navrhovateľ má preto právo poznať, či odporca 1/ je jeho biologickým otcom. Vzhľadom na postoj odporcu 1/, ktorý je presvedčený, že nie je jeho otcom, nemožno očakávať, že medzi nimi dôjde k obnoveniu vzťahov na niekdajšej úrovni. Ak sa však v konaní o zapretie otcovstva nepotvrdia pochybnosti odporcu 1/, možno očakávať pozitívnu zmenu jeho vzťahu k navrhovateľovi. Podľa názoru súdu treba uprednostniť reálnu možnosť obnovenia ich plnohodnotného vzájomného vzťahu (takáto možnosť je v prípade nevylúčenia otcovstva odporcu 1/ v konaní o zapretie otcovstva k dieťaťu) pred zachovaním súčasného, čisto formálneho vzťahu bez citovej väzby.