TlačPoštaZväčšiZmenši

Porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod na skončenie pracovného pomeru

30.1. 2011, 21:57 |  najpravo.sk

 

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.

Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať.

Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

 

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 74/2008 zo dňa 29. septembra 2009)

 Z rozhodnutia:

 Okresný súd Košice II rozsudkom z 28. marca 2007, č.k. 24 C 370/2002 – 115 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo 7. júna 2007 č.k. 24 C 370/2002 - 135 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 4. júla 2002 dané žalovaným žalobcovi je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania 7 043 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Doplňujúcim rozsudkom priznal svedkovi G. V. svedočné vo výške 194 Sk a nariadil učtárni súdu, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku vyplatila svedočné zo štátnych prostriedkov. Súčasne zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu vo výške 194 Sk. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je nedôvodný. Z listinných dôkazov, najmä z výpisu z obchodného registra ako aj z výpovedí účastníkov konania bolo nesporné, že žalobca bol od 27. januára 1998 do 5. apríla 2005 spoločníkom žalovaného a od 27. januára 1998 až do odvolania (26. apríla 2002) aj konateľom žalovaného. Súd mal za preukázané, že žalobca bol zároveň aj zamestnancom žalovaného od 1. mája 1998 do 5. júna 2002, a to vo funkcii riaditeľa, resp. výkonného riaditeľa žalovaného na základe platnej pracovnej zmluvy zo dňa 30. apríla 1998 a dohody o zmene práce pracovnej zmluvy zo dňa 29. decembra 1998. Žalobcovi bola počas celej doby trvania pracovného pomeru vyplácaná aj mzda, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Za takéto porušenie pracovnej disciplíny považoval žalovaný konanie žalobcu spočívajúce v neprítomnosti žalobcu na pracovisku dňa 5. júna 2002, keď nemal súhlas zamestnávateľa na čerpanie dovolenky a odcudzenie hnuteľných vecí patriacich do vlastníctva žalovaného. Súd prvého stupňa neúčasť žalobcu na pracovisku dňa 5. júna 2002 posúdil ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, pretože žalobca úmyselne s vedomím, že nemá súhlas žalovaného na čerpanie dovolenky, potvrdený dovolenkovým lístkom, nenastúpil do práce. Obrana žalobcu spočívajúca v tom, že telefonicky požiadal o čerpanie dovolenky a bolo mu konateľom žalovaného Š. M. aj povolené čerpanie dovolenky, pričom išlo o obvyklý spôsob žiadosti o čerpanie dovolenky u žalovaného, podľa názoru súdu nebola dôvodná. Zo zhodných tvrdení žalobcu a konateľa žalovaného Š. M. vyplynulo, že žalobca skutočne požiadal o čerpanie dovolenky, ale Š. M. poprel, že mu povolil čerpať dovolenku, naopak, vyslovene nesúhlasil a žalobca napriek nesúhlasu čerpal dovolenku. Okrem uvedeného v konaní vypočúvaní svedkovia nepotvrdili, že telefonická žiadosť o čerpanie dovolenky bol bežný postup u žalovaného. Podľa svedkyne Z. išlo len o výnimočné prípady a podľa svedka W. to bolo len z dôvodu vzdialenosti jednotlivých prevádzok. Navyše žalobca sa takéhoto porušenia pracovnej disciplíny dopustil z dôvodu zariaďovania vlastných podnikateľských aktivít, ktoré boli zhodné s podnikateľskými aktivitami žalovaného. Konanie žalobcu spočívajúce v prisvojení si hnuteľných vecí, patriacich do vlastníctva žalovaného súd prvého stupňa nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko toto konanie žalobcu žalovaný nepreukázal. Okrem toho tento dôvod okamžitého skončenia bol neurčitý, nebol vymedzený tak, aby z neho bolo zrejmé kedy a akým spôsobom mal žalobca porušiť uvedeným konaním pracovnú disciplínu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 19. septembra 2007 sp.zn. 5 Co 210/2007, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 24 C 370/2002-135 zo dňa 7. júna 2007 tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným dňa 4. júla 2002 je neplatné. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v prevyšujúcej časti vo veci samej. Zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy celého konania k rukám jeho právnej zástupkyne Mgr. E. L. v sume 7 672,50 Sk a JUDr. A. L. v sume 3 096 Sk, v lehote do troch dní. Zmenil výrok o trovách štátu tak, že trovy štátu v sume 194 Sk je povinný zaplatiť žalovaný do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, vec však nesprávne právne posúdil. Uviedol, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom (§ 68 ods. 1 písm. b/ zák.č. 311/2001 Z.z., ďalej len „Zákonníka práce“). Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 109 ods. 2 Zákonníka práce, za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dni. Neospravedlnené zameškanie kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Aby mohlo byť porušenie pracovnej disciplíny aplikované na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí tu ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. Súd pri tomto hodnotení nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, resp. v internom predpise hodnotí konanie zamestnanca, ktoré je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákon tu ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o platnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením alebo výpoveďou zodpovedalo tomu, či od zamestnávateľa možno spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho aj napriek tomu pokračoval. Odvolací súd k samotnej intenzite hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť žalobca uviedol, že bolo v konečnom dôsledku na žalovanej preukázať to, či žalobca ako zamestnanec sa dopustil hrubého porušenia pracovných povinností vyplývajúcich z obsahu pracovného pomeru. Odvolací sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď konanie žalobcu spočívajúce v prisvojení si hnuteľných vecí patriacich do vlastníctva žalovaného, nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, lebo toto konanie žalobcu následne žalovaný nepreukázal. Tak ako súd prvého stupňa, mal za to, že tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol neurčitý, nebol vymedzený tak, aby z neho bolo zrejmé kedy a akým spôsobom mal žalobca porušiť pracovnú disciplínu. Napokon aj právna zástupkyňa žalovaného na odvolacom pojednávaní uviedla, že podľa nej prisvojenie si vecí od žalovaného, znamenalo privlastniť si ich do vlastníctva. Z uvedeného vyplynulo, že nie je možné v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorý je dôležitým právnym úkonom, vymedzovať skutok tak, že údajne žalobca si prisvojil predmety podľa prílohy v nadobúdacej hodnote 244 996,85 Sk, ktoré sú vlastníctvom spoločnosti I. C. S., s.r.o., lebo jednak si ich nemohol prisvojiť do svojho vlastníctva a bolo na žalovanej preukázať, či mu boli vydané na používanie oproti podpisu na evidenčnej karte a podobne. Odvolací súd však zaujal v otázke porušenia disciplíny zo strany žalobcu jeho neospravedlnenou absenciou dňa 5. júna 2002 na pracovisku odlišný právny záver ako súd prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak bolo možné postihnúť žalobcu krátením dovolenky podľa § 109 ods. 2 Zákonníka práce, alebo iným spôsobom s ním skončiť pracovný pomer, mal tak žalovaný urobiť, pretože v žiadnom prípade podľa ustálenej súdnej praxe za jednu neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) nemožno okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil čiastočne vo veci samej tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným dňa 4. júla 2002 je neplatné. V prevyšujúcej časti vo veci samej, pokiaľ žalobca žiadal, aby súd prvého stupňa určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, ani zo žaloby, ani z ďalších prejavov žalobcu nevyplývalo, ako odôvodnil naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože v prípade vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo Zákonníka práce (ex lege) vyplýva, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce). V tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p., pretože súd prvého stupňa žalobu žalobcu vo veci samej zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku, v časti výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, podal dovolanie žalovaný, ktorý ho žiadal v tejto časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti nie je vecne a právne správny preto, lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a na nedôslednom posúdení skutkového stavu veci. Odvolací súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, v dôsledku čoho je konanie postihnuté i inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd bližšie nezdôvodnil konanie žalobcu a podľa ktorých kritérií posudzoval intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, v čom žalovaný videl nedôslednosť pri posúdení skutkového stavu, najmä za stavu, kedy sa odvolací súd odchýlil od záverov súdu prvého stupňa. V podstate odvolací súd len skonštatoval, že žalovaný – zamestnávateľ mal za neospravedlnenú zmeškanú zmenu krátiť žalobcovi dovolenku.

Žalovaný bol toho názoru, že tento právny záver súdu nie je správny, pretože žalovaný ako zamestnávateľ posúdil správanie žalobcu vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, prihliadol na stupeň intenzity, najmä na zavinené správanie žalobcu, ktoré bolo proti podnikateľským záujmom žalovaného a zhodnotil konanie žalobcu ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Ustanovenia § 109 ods. 2 Zákonníka práce síce uvádza, že za každú neospravedlnenú zameškanú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku, ale podľa názoru žalovaného je na zamestnávateľovi, či sa rozhodne pre túto alternatívu, nakoniec je to uvedené v zákonnom ustanovení slovom „môže“ a nie, že je to povinnosťou zamestnávateľa. Žalovaný preukázal v súdnom konaní na prvom stupni, že žalobca nebol oprávnený konať v mene žalovaného a vôbec nemal oprávnenie na prerokovanie problematiky váženia kamiónov na hraničných priechodoch so S. S. C., ktorú činnosť vykonával žalobca 5. júna 2002, táto jeho iniciatíva smerovala proti záujmom žalovaného, žalobca sledoval len svoj prospech, pretože už v tom čase založil spoločnosť S. s.r.o. s tým istým predmetom činnosti. Žalobca ďalej konal v rozpore s § 81 písm. d/ Zákonníka práce, keď si prisvojil majetok žalovanej spoločnosti, konkrétne veci v hodnote 244 996,85 Sk, zoznam ktorých tvoril prílohu predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru. To, že majetok patriaci žalovanej spoločnosti si prisvojil a je v jeho moci, dokazovalo jeho tvrdenie v žalobe, keď uviedol, že tento na požiadanie vráti. Prisvojenie si majetku, ktorý vlastnícky patrí žalovanej spoločnosti, považoval dovolateľ tiež za hrubé porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca. Dovolateľ namietal aj to, že odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho námietkou, že medzi účastníkmi konania nevznikol pracovný pomer. resp. že išlo o fakticky pracovný pomer spočívajúci na vadách pracovnej zmluvy, a teda o neplatný pracovný pomer, pretože neboli dodržané zákonné podmienky na jeho založenie. V závere dovolateľ uviedol, že medzi ním a žalobcom bol faktický pracovný pomer resp. pracovný pomer vôbec nevznikol.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného ho žiadal zamietnuť. Mal za to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je správny po vecnej i právnej stránke a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom, predmetom dovolacieho prieskumu bolo posúdenie veci v otázke neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorým v Zákonníku práce predpísaným spôsobom mal skončiť žalovaný pracovný pomer so žalobcom.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom skončení pracovného pomeru dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi

škodu a pod.

Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru síce porušil pracovnú disciplínu, keď čerpal jeden deň (5. júna 2002) dovolenku, napriek tomu, že túto iba telefonicky nahlásil a nebolo v konaní nesporne preukázané, vzhľadom na nejednoznačné výpovede účastníkov a svedkov, že takáto prax bola v spoločnosti žalovaného tolerovaná, avšak správne odvolací súd vyhodnotil toto porušenie pracovnej disciplíny ako predvídateľné v pracovnoprávnych vzťahoch, upravených Zákonníkom práce, a to sankciou priamo reagujúcou na takéto porušenie pracovnej disciplíny v § 109 ods. 2, Zákonník práce. I keď je možné súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že uvedené zákonné ustanovenie takýto postup pri neospravedlnenej absencii (krátenie dovolenky zamestnancovi o 1 až 2 dni) uvádza ako dispozíciu (možnosť) zamestnávateľa použiť túto sankciu, dovolací súd sa stotožnil i so záverom odvolacieho súdu, že jeden deň neospravedlnenej absencie nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny, vzhľadom na pracovnú náplň a funkciu žalobcu, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.

Dovolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru daného dňa 4. júla 2002 žalovaným žalobcovi je uvedený ako dôvod „obzvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny“ to, že žalobca nebol dňa 5. júna 2002 v práci, svoju prítomnosť neospravedlnil, a preto mu bola vykázaná neospravedlnená absencia. Už hore dovolací súd uviedol, že dôvod uvedený v okamžitom skončení nie je možné neskôr meniť, a teda ani rozširovať, tak ako to žalovaný urobil v konaní pred súdom a nesprávne i súd prvého stupňa na tieto rozširujúce dôvody, neuvedené v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru prihliadal. Okolnosť, že v deň, kedy žalovaný čerpal dovolenku, ktorá mu nebola zákonným spôsobom odsúhlasená, mal vybavovať pracovné záležitosti, ktoré mali byť v rozpore so záujmom žalovaného, nie je uvedená ako dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru, a preto ani na takúto skutočnosť nemohol súd

prihliadať a v podstate od tejto skutočnosti odvodzovať väčšiu intenzitu závažného porušenia pracovných povinností zo strany žalobcu.

Správne súd prvého stupňa ako aj odvolací súd vyhodnotili ďalší dôvod, uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to prisvojenie si predmetov podľa prílohy v nadobúdacej hodnote 244 996,85 Sk, ktoré mali byť vlastníctvom spoločnosti, ako dôvod, ktorý bol nejasný, nekonkrétny a v konečnom dôsledku i nepreukázaný zo strany žalovaného. Pokiaľ dovolateľ namietal, že sa odvolací súd nevysporiadal s právnym posúdením, či medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer, túto jeho námietku dovolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd mali za preukázané a uviedli to i v písomnom vyhotovení svojich rozhodnutí, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe platnej pracovnej zmluvy zo dňa 30. apríla 1998 a dohody o zmene pracovnej zmluvy z 29. decembra 1998, pričom bola žalobcovi riadne vyplácaná v pracovnej zmluve dohodnutá mzda. Naviac i žalovaný rozviazal pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom, a svoj právny úkon v tomto smere nikdy nenamietal a jeho platnosť nespochybnil, naopak, trval v celom konaní na tom, že žalobca ako zamestnanec sa mal riadiť pokynmi nadriadeného pracovníka vo vzťahu k žiadosti o dovolenku a dodržiavať povinnosti vymedzené pre zamestnanca v § 81 Zákonníka práce.

(citované z www.nssr.gov.sk)

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1542
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platnosť rozhodcovskej doložky

Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri ...

Účinky insolvenčného konania medzi členskými štátmi

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto ...

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. septembra 2019 vo veci C‑331/18 TE proti Pohotovosti, s. r. o.

1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o ...

Charakter zmluvy o výkone správy

Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Plénum ÚS prijalo dodatok k rozvrhu práce, schválilo zloženie senátovhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-us-prijalo-dodatok-k-rozvrhu-pr/424537-clanok.html

Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR v stredu prijalo dodatok k rozvrhu práce, schválilo tak nové ...

Generálny prokurátor má priveľkú moc, tvrdí Nadácia Zastavme korupciuhttp://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-ma-privelku-mo/424496-clanok.html

Generálny prokurátor má na Slovensku priveľkú moc a prokurátori sa sťažujú na zásahy v ...

Rezort kultúry: Po sedemdesiatich rokoch bude nový cirkevný zákonhttp://www.teraz.sk/slovensko/rezort-kultury-po-sedemdesiatich-rokoc/424498-clanok.html

Podľa rezortu vznikla potreba zmeny zákona preto, lebo vznikol v diametrálne odlišnej politickej ...

Detské ihriská budú musieť spĺňať presné bezpečnostné požiadavkyhttp://www.teraz.sk/ekonomika/detske-ihriska-budu-musiet-splnat/424467-clanok.html

Stanoví ich vládny návrh zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska, ...

Plénum schválilo zmeny pri schvaľovaní vozidiel aj zmeny v STKhttp://www.teraz.sk/ekonomika/plenum-schvalilo-zmeny-pri-schvalovan/424464-clanok.html

Návrh zákona podľa rezortu dopravy reaguje aj na požiadavky novej legislatívy EÚ, ako aj na ...

Pravidlá financovania cirkví štátom sa zmenia, nový zákon vraj niektoré znevýhodníhttps://www.webnoviny.sk/pravidla-financovania-cirkvi-statom-sa-zmenia-novy-zakon-vraj-niektore-znevyhodni/

Parlament dnes schválil nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských ...

Nové časopisy

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Zo súdnej praxe 4/2019

Zo súdnej praxe 4/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: