Neplatnosť výpovede zamestnávateľa z dôvodu rozporu s dobrými mravmi

Neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Lučenec rozsudkom zo 14. novembra 2008 č.k. 6 C 122/2003/249 určil, že výpoveď žalovanej z 25. marca 2003 daná žalobcovi podľa § 63 od. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobca na základe dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 10. marca 1997 bol zamestnaný u žalovanej vo funkcii „vedúci organizačno-právneho útvaru, právnik" s určitými prerušeniami z dôvodu predchádzajúcich dvoch neplatných výpovedí. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava o organizačnej zmene č. X. z 20. marca 2003, ktoré nadobudlo účinnosť 21. marca 2003, došlo k zrušeniu organizačno-právneho oddelenia Sociálnej poisťovne, pobočka L. a zriadeniu organizačno-právneho referátu, ktorého zamestnanci podliehali priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa pobočky i k zrušeniu funkčného miesta vedúceho organizačno-právneho oddelenia. Napriek preukázanej organizačnej zmene a zrušeniu funkčného miesta vedúceho organizačno-právneho oddelenia nemohla žalovaná rozviazať so žalobcom pracovný pomer platne podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že okrem funkcie vedúceho organizačno-právneho oddelenia vykonával žalobca aj funkciu právnika, ktorá zrušená nebola. V dôsledku prijatej organizačnej zmeny žalovaná mohla prepustiť iba takého zamestnanca, ktorého pracovná činnosť bola takého druhu, ktorá sa stala pre žalovaného nadbytočnou. Nadstav právnikov na pobočke Sociálnej poisťovne v L. bol žalovanou vytvorený tým, že v priebehu súdnych sporov o neplatnosť predchádzajúcich dvoch výpovedí žalovaná prijala do zamestnania na funkčné miesto právnika na dobu neurčitú ďalších zamestnancov, a tým znemožnila naďalej zamestnávať žalobcu ako právnika. Žalovanou vytvorený nadstav pracovníkov na obsadenie funkčného miesta právnik považoval v rozpore s dobrými mravmi a za porušenie zásady pracovného práva vyjadrenej v článku II. Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Úspešnému žalobcovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) súd žiadne trovy nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. marca 2009 sp. zn. 17 Co 344/2008, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 317,63 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o zmene rozsudku vychádzal z rovnakých skutkových zistení ako súd prvého stupňa. Riaditeľ Sociálnej poisťovne, pobočka L. požiadal 12. marca 2003 ústredie Sociálnej poisťovne v B. o schválenie návrhu úpravy organizačnej štruktúry pobočky v L., podľa ktorého by pobočka v L. mala byť zriadená ako typ pobočky A (9 oddelení a 1 referát), ktorá by sa dosiahla zrušením organizačno-právneho oddelenia a tým aj zrušením funkčného miesta vedúci organizačno-právneho oddelenia, čím by sa znížil počet zamestnancov o jedného. Dôvodom takto navrhovanej zmeny bola skutočnosť, že 1/ žalobca po rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12 Co 2101/02 z 29. januára 2003 nastúpil späť do zamestnania a mal by vykonávať opäť prácu dohodnutú v pracovnej zmluve - kumulovanú funkciu vedúceho organizačno-právneho oddelenia, právnika. Po nástupe žalobcu do zamestnania na pobočke pracovali dvaja vedúci organizačno-právneho oddelenia a dvaja právnici, 2/ od 1. apríla 2002 enormne narástla agenda na novozriadenom oddelení úrazového poistenia, ktoré potrebovala žalovaná posilniť a zefektívniť prácu pobočky posilnením oddelenia úrazového poistenia. Na túto žiadosť reagovalo ústredie Sociálnej poisťovne v B. 20. marca 2003 schválením výnimky z organizačnej štruktúry tak, že zrušilo organizačno-právne oddelenie zriadené príkazom riaditeľa Sociálnej poisťovne č. X. o organizačných štruktúrach pobočiek Sociálnej poisťovne z 19. decembra 2001 a schválilo zriadenie organizačno-právneho referátu, ktorého zamestnanci budú podliehať do priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa Sociálnej poisťovne, pobočka L.. Táto výnimka mala nadobudnúť účinnosť dňom vydania zmeny príkazu riaditeľa Sociálnej poisťovne č. X. o organizačných štruktúrach pobočiek Sociálnej poisťovne. Za schválením zmeny organizačnej štruktúry nasledoval príkaz riaditeľa Sociálnej poisťovne B. č. X. z 21. marca 2006, č. X., v ktorom riaditeľ Sociálnej poisťovne B.prikázal organizačné zmeny uplatniť. Zmena organizačnej štruktúry bola prejednávaná na operatívnej porade riaditeľa Sociálnej poisťovne, pobočka L. 28. marca 2003, na ktorej sa hľadalo riešenie ako odstrániť nadstav zamestnancov na pozícii vedúceho organizačno-právneho oddelenia. Na porade bolo skonštatované, že na organizačno-právnom referáte sa zníži počet zamestnancov o dvoch, ale oddelenie úrazového poistenia bude posilnené len o jedno funkčné miesto a jeden zamestnanec sa stáva nadbytočným. Riaditeľ pobočky ponúkol pani R. (doterajšej vedúcej organizačno-právneho oddelenia) možnosť výkonu práce v pobočke tak, že by vykonávala aj agendu personálnej práce a na úväzok 0,66 agendu oddelenia úrazového poistenia. Pani R. s ponúkaným riešením súhlasila. Žalobcovi ponúkol riaditeľ pobočky možnosť rozviazať pracovný pomer dohodou k 31. marcu 2003 z dôvodu nadbytočnosti s odôvodnením, že inú prácu v pobočke mu nevie ponúknuť. Žalobca nesúhlasil s rozviazaním pracovného pomeru dohodu, preto mu riaditeľ pobočky v ten istý deň 28. marca 2003 doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce spolu s rozhodnutím o organizačnej zmene. K výpovedi zamestnávateľa sa vyjadrila "príslušná" odborová organizácia v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že konanie žalovanej, ktorá v priebehu súdnych sporov vedených so žalobcom prijala do zamestnania iného zamestnanca na funkciu právnika, nie je konaním v rozpore so zákonom, ani v rozpore s dobrými mravmi a nemá žiadny vplyv na platnosť výpovede danej žalobcovi. Konštatoval, že pri skúmaní platnosti výpovede sú z hľadiska Zákonníka práce významné len tie skutočnosti, na ktoré zákon kladie dôraz, a to či bola písomná výpoveď, či bola doručená druhému účastníkovi do vlastných rúk, či bol naplnený výpovedný dôvod a dodržané zákonné lehoty, vyžiadaný predchádzajúci súhlas odborovej organizácie. Zákonník práce nesankcionuje výpoveď neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ neplatnosť výpovede vyvodil súd prvého stupňa len z tej skutočnosti, že počas trvania súdnych sporov o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru prijala žalovaná do zamestnania iného zamestnanca na funkciu právnika, ktorú popri funkcii vedúci organizačno-právneho útvaru vykonával aj žalobca, právne posúdenie skutkových zistení nie je správne. Konštatoval, že súd prvého stupňa skúmal platnosť výpovede z hľadísk, ktoré Zákonník práce nepripúšťa. Základné zásady Zákonníka práce sú interpretačnými pravidlami výkladu jednotlivých ustanovení Zákonníka práce avšak nemožno len na ich základe v rozpore s hmotným právom vyhlásiť úkon účastníka pracovno-právneho vzťahu za neplatný. Podmienkou platnosti výpovede podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce bolo, že zamestnávateľ nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska alebo zamestnanec nebol ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce alebo v jeho bydlisku, prípadne sa podrobiť príprave na inú prácu. Výpoveď musela byť vyhotovená písomne a doručená druhému účastníkovi do vlastných rúk (§ 61 ods. 1 a § 38 ods. 1 Zákonníka práce) a musela byť prerokovaná podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce s odborovým orgánom. Odvolací súd dospel k názoru, že výpoveď žalovaného spĺňa všetky zákonom vyžadované podmienky, a preto je platná. Konanie žalovaného, ktorý prijal do zamestnania iného zamestnanca na funkciu právnika v priebehu súdnych sporov, vedených so žalobcom, nie je konaním v rozpore so zákonom, ani v rozpore s dobrými mravmi a nemá žiadny vplyv na platnosť výpovede danej žalobcovi. Pri skúmaní platnosti výpovede sú z hľadiska Zákonníka práce významné len tie skutočnosti, na ktoré zákon kladie dôraz, t.j. či bola daná písomná výpoveď, či bola doručená druhému účastníkovi do vlastných rúk, či bol naplnený výpovedný dôvod a dodržané zákonné lehoty a či bol vyžiadaný predchádzajúci súhlas odborovej organizácie. Zákonník práce nesankcionuje výpoveď neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi. Základné zásady Zákonníka práce sú interpretačnými pravidlami výkladu jednotlivých ustanovení Zákonníka práce a nemožno len na ich základe v rozpore s hmotným právom vyhlásiť úkon účastníka pracovno-právneho vzťahu za neplatný. V dôsledku písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene znížiť stav zamestnancov na organizačno-právnom oddelení o jedného zamestnanca, zároveň zrušiť funkciu vedúceho organizačno-právneho oddelenia a posilniť oddelenie úrazového poistenia v rozsahu čiastočného úväzku ďalšieho zamestnanca (vykonávajúceho prácu na dovtedajšom organizačno-právnom oddelení) s cieľom zvýšiť efektívnosť práce na oddelení úrazového poistenia sa stal žalobca nadbytočný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.