Výklad právnych úkonov účastníkov pracovnoprávneho vzťahu

I keby niektoré právne úkony (ich časti) účastníkov konania boli neplatné a nevyvolali by účinky, ktoré má platný právny úkon, predsa len môžu byť aj s odstupom času slúžiť ako podklad pre úsudok, akú vôľu mali účastníci konania pri ich robení, čo tými úkonmi sledovali a čo chceli dosiahnuť. Významné skutkové zistenia môžu vyplynúť aj z dokazovania zameraného na ozrejmenie toho, ako sa správali účastníci v čase po urobení (hoci aj neplatných) právnych úkonov. Pri výklade právnych úkonov účastníkov daného pracovnoprávneho vzťahu bolo preto potrebné venovať pozornosť aj ich konkrétnemu správaniu sa.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013, sp. zn. 3 Cdo 26/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Revúca rozsudkom zo 16. novembra 2004 č.k. 1 C 591/1999-122 zastavil konanie v časti o zaplatenie 6 905 Sk a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi do 3 dní 66 700 Sk s príslušenstvom špecifikovaným vo výroku rozsudku; rozhodol tiež o náhrade trov konania. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým mal preukázané, že žalovaný v rokoch 1997 a 1998 odvádzal žalobcovi na osobný účet peňažné prostriedky predstavujúce časť čistej mzdy žalobcu, na ktorú má nárok. Z listiny označenej „Firemné sporenie" vyvodil, že od 1. februára 1997 žalovaný poukazoval obchodnému zástupcovi (žalobca u neho zastával túto pozíciu) na jeho osobný účet peňažné prostriedky vo výške 20 % čistej mesačnej mzdy. Vzal na zreteľ tiež mzdové listy žalobcu za roky 1997 a 1998, z ktorých mal preukázané, že žalovaná suma je zaradená do položky „ostatné zrážky", a že sumy v nej zahrnuté spolu s čiastkami uvedenými v položke „sporenie" tvoria spolu čistú mzdu (na mzdovom liste označenú ako „čistý príjem"); žalobcovi bola vyplatená len časť čistej mzdy uvedená v položke „sporenie". Bod III. Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve (ďalej len „dodatok č. 1), v ktorom sa žalobca zaviazal, že po dobu 12 mesiacov od skončenia pracovného pomeru nebude samostatne podnikať v odbore porovnateľnom s predmetom činnosti žalovaného, považoval súd prvého stupňa za neplatný v zmysle § 242 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce (zákona č. 65/1965 Zb. – ďalej len „Zákonník práce"), lebo sa ním žalobca vopred vzdal svojich práv. Za neplatný považoval aj Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve o zriadení osobného účtu mzdy v zmysle § 113 Zákonníka práce (ďalej len „dodatok č. 2"), ktorý sa podľa právneho názoru súdu svojím obsahom prieči zákonu (§ 242 ods. l písm. a/ Zákonníka práce). Keďže zrážky na osobný účet mzdy žalobcu boli vykonávané od júla 1997 a dodatok č. 2 bol uzavretý až 1. apríla 1998, boli zrážky v tomto medziobdobí vykonávané bez právneho dôvodu. Žalovaný nemal právo nevyplatiť žalobcovi zrážanú časť mzdy (66 700 Sk), lebo porušenie obchodného tajomstva žalobcom nebolo preukázané. Skutočnosť, že žalobca podnikal s predmetom činnosti obdobným ako je predmet podnikania žalovaného, považoval súd prvého stupňa za irelevantnú, lebo dodatok č. 1 je v bode III. neplatný. Za dôvodnú považoval žalobu aj v časti týkajúcej sa príslušenstva, ktorého priznanie odôvodnil podľa § 256 ods. 2 Zákonníka práce.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 22. marca 2005 sp. zn. 17 Co 52/2005 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol; v časti o náhrade trov konania rozsudok zmenil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že je rozdiel medzi „mzdou" a „odmenou za prácu"; odmena za prácu zahŕňa nielen mzdu (plat), ale aj odstupné, provízie, podiely na zisku, tantiémy ako i ďalšie formy odmeny. Sumy, ktoré žalovaný ukladal na osobný účet žalobcu, boli časťou odmeny za prácu, pričom nárok na ne mohol vzniknúť iba ak by žalobca splnil dohodnuté podmienky. Týmito podmienkami bolo dodržiavanie firemného tajomstva a skutočnosť, že žalobca nebude samostatne podnikať v rovnakom odbore. Žalobca tieto podmienky nedodržal, preto mu nevznikol nárok na sumy uložené na osobný účet ako „morálne ohodnotenie".