Rozhodovanie krajského súdu o vylúčení sudcu okresného súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) nemožno stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu prvého stupňa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodnutie o nevylúčení sudcu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. je teda rozhodnutie konečné a je vynesené mimo rámca inštančného postupu, v ktorom krajský súd nekoná ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd odvolací. Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok a neexistuje ani žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. januára 2011, sp. zn. 5 Co 5/2010)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 21. septembra 2010, sp.zn. 19NcC 30/2010 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. H. L. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8C 67/2010. Ďalším výrokom rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. A. K., JUDr. Ľ. B., Mgr. I. Š., JUDr. K. K., Mgr. J. P., JUDr. M. Č., JUDr. R. J., JUDr. I. H., JUDr. L. V. a Mgr. L. K. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej ma Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8C 67/2010. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 14 O.s.p. V prípade sudkyne JUDr. H. L. boli zistené skutočnosti, ktoré odôvodňujú pochybnosť o jej nezaujatosti z prejednávania a rozhodnutia v predmetnej veci vzhľadom na jej osobný vzťah k právnemu zástupcovi odporcu. Pokiaľ ide o ostatných sudcov, voči ktorým vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti, neboli zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že prejednávajúcu zákonnú sudkyňu JUDr. A. K. vylúči z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Poukázal pritom na to, že v napadnutom uznesení je uvedené nesprávne poučenie o neprípustnosti odvolania. Podľa názoru navrhovateľa je v danom prípade odvolanie prípustné, nakoľko uznesenie o vylúčení resp. nevylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je uvedené v ustanovení § 200 ods. 3 O.s.p., ktoré obsahuje taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým nie je odvolanie prípustné. Neprípustnosť odvolania v zmysle poučenia predmetného uznesenia by tak zakladala odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Navrhovateľ ďalej poukázal na vyjadrenie sudkyne JUDr. A. K., ktorá uviedla, že právneho zástupcu odporcu pozná a tyká si s ním. Podľa názoru navrhovateľa, táto skutočnosť sama o sebe postačuje na to, aby bola sudkyňa JUDr. A. K. vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie, skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 a nasl. O.s.p.). Občiansky súdny poriadok upravuje odvolanie ako univerzálny riadny opravný prostriedok účastníka, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje (§ 201 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní krajský súd môže rozhodovať ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.), ale aj ako súd nadriadený okresnému súdu (napr. § 16 ods. 1 alebo § 105 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 9 ods. 2 O.s.p. krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci odvolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté o nevylúčení sudkyne okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci.

Vzhľadom na uvedené, rozhodovanie krajského súdu o vylúčení sudcu okresného súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) nemožno stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu prvého stupňa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodnutie o nevylúčení sudcu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. je teda rozhodnutie konečné a je vynesené mimo rámca inštančného postupu, v ktorom krajský súd nekoná ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd odvolací. Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok a neexistuje ani žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť.

Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania (§ 103 O.s.p.), predovšetkým či vec patrí do právomoci súdu, a je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 O.s.p.).

Z uvedeného vyplýva, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, príp. orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní navrhovateľa zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.