Vymedzenie účastníkov konania a vecná legitimácia

Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označil.

Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Či účastník procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 135/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. októbra 2009, č.k. 28 C 122/2005- 261 určil, že žalovaný T. P. nie je oprávneným držiteľom parcely KN C č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parcely KN C č. X. - zastavané plochy a nádvoriao výmere X. m2, parcely KN C č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a parcely KN C č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, zapísaných na LV č. X. kat. úz. T., okres P.. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetné parcely boli na žalovaného prevedené z pôvodne žalovaného 1/ S. M. a žalovanej 2/ C. S., ktorí boli zapísaní na LV ako vlastníci na základe notárskeho osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb., a to v roku 1996. Podľa § 2 zákona č. 293/92 Zb. mali pôvodní žalovaní S. M. a C. S. postavenie oprávnených držiteľov, ktoré ustanovenie sa vzťahuje aj na situáciu, keď nehnuteľnosť v lehote 10 rokov bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení, teda postavenie oprávneného držiteľa patrí aj pre nového žalovaného T. P.. Konštatoval, že žalobca správne žaloval nie určenie vlastníckeho práva, ale to, žalovaný nie je oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností. Pôvodní žalovaní S. M. a C. S. vo svojich výpovediach uviedli, že predmetné nehnuteľnosti síce obhospodarovali, ale vedeli, že tieto im nepatria, ale patria ujcovi z A.. B. M. v roku 1948, resp. 1949 bola na území Československa a mala podľa tvrdenia pôvodných žalovaných previesť predmetné nehnuteľnosti na nich, avšak nebol o tom predložený žiaden písomný doklad. B. M. bola manželkou J. M. a ten bol vlastníkom pôvodných nehnuteľností už od konca 19. storočia, teda predtým ako sa s B. M. oženil. Nebol predložený doklad, ktorý by oprávňoval B. M. nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Konštatoval, že aj ďalšie listinné dôkazy svedčia o tom, že na konci 40-tych a na začiatku 50-tych rokov 20. storočia predmetné nehnuteľnosti boli stále „americké". Dospel k záveru, že oprávnenosť držby pôvodným žalovaným nesvedčí. Na základe geometrického plánu zistil, že pôvodná parcela, ktorú žaloval žalobca ako KN č. X., bola geometrickým plánom rozčlenená na tri parcely, a to parc. č. X., parc. č. X. a parc. č. X., ktoré súhrnne dávajú ten istý výmer ako pôvodná parcela KN č. X.. Tieto sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré existovali v čase podania žaloby, t.j. k 4. aprílu 2005 a boli pôvodne označené ako parcely KN č. X. a KN č. X.. Z geometrického plánu bolo zrejmé, že k rozdeleniu pôvodnej parcely KN C č. X. na parcely KN C X., X. a X. došlo v priebehu konania, pričom žaloba bola podaná 4. apríla 2005, geometrický plán bol vypracovaný 20. augusta 2005 a k pripusteniu zmeny návrhu súdom došlo uznesením z 8. februára 2007 s tým, že sa jedná o totožný predmet konania a o ten istý rozsah nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že účastníci nepredložili žiadne iné dôkazy mal za to, že návrh žalobcu je dôvodný, a preto mu vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 O.s.p.