Účelnosť trov právneho zastúpenia

Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Nitra uznesením z 13. februára 2012 č.k. 17 C 121/2007-288 zastavil konanie s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 O.s.p., pretože žalobkyňa svojimi podaniami z 10. februára 2012 a 13. februára 2012 vzala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Rozhodnúť o trovách konania si vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v osobitnom rozhodnutí do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Okresný súd Nitra po zrušení mu odvolacím súdom prvého uznesenia, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 3.658,66 eur, v poradí druhým uznesením zo 6. novembra 2012 č.k. 17 C 121/2007-321, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že pri posudzovaní skutočností majúcich vplyv na rozhodnutie o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 137, § 146 ods. 2 a 226 O.s.p., obsahu spisového materiálu, okolností, ktoré zistil v priebehu konania, ako aj právneho názoru, vyjadreného v uznesení odvolacieho súdu a konštatuje, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, hoci zo strany žalovaného nedošlo k uspokojeniu jej nároku, ktorého sa návrhom domáhala, čím z procesného hľadiska zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zaoberal sa následne účelnosťou vynaložených trov konania na právnom zastúpení advokátom, ktorý žalovaného v časti konania zatupoval. Uviedol, že účastník má právo byť v priebehu konania zastúpený advokátom, avšak žalovaný ako právnická osoba zriadená zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, má zriadený samostatný právny odbor, organizačne spadajúci do priamej riadiacej pôsobnosti generálnej riaditeľky W., a ktorý je, okrem iných, tvorený aj Oddelením sporovej agendy, do právomoci ktorého oddelenia patrí aj zastupovanie žalovaného pred súdmi jeho kvalifikovanými pracovníkmi, má vlastné kapacity na to, aby ho mohli v konaniach pred súdmi zastupovať jeho vlastní zamestnanci, ktorí majú právnické vzdelanie a tiež dostatočné praktické skúsenosti v právnych veciach, ktorými sa W. zaoberá. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že vo väčšine konaní je žalovaný - Slovenský pozemkový fond, zastúpený vlastnými zamestnancami s právnickým vzdelaním a nie splnomocneným advokátom. Preto dospel k názoru, že v tomto prípade neboli trovy, ktoré žalovaný vynaložil na právne zastúpenie v tomto súdnom konaní, trovami vynaloženými účelne, pretože nebolo potrebné využívať služby advokáta, keďže sám disponuje dostatočne početným a kvalifikovaným personálnym aparátom. Vzhľadom na uvedené žalovanému náhradu trov konania nepriznal.