Preukazovanie pomerov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

Je pritom na účastníkovi – žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť a pod. V tomto smere žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť – predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. 

(uznesenie najvyššieho súdu SR z 21. 9. 2011, sp. zn. 5 Cdo 138/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 17. januára 2011, č.k. 12 C 26/2008-93 nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka napriek výzve súdu zo dňa 6. augusta 2010 nepredložila súdu žiadne požadované doklady a teda nepreukázala existenciu takých majetkových pomerov, ktoré by priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňovali.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky uznesením z 29. apríla 2011, sp.zn. 5 Co 170/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že nie je úlohou súdu zhromažďovať podklady z rôznych spisov s cieľom zistenia majetkových pomerov účastníka, súd prvého stupňa poskytol navrhovateľke dostatok času na predloženie podkladov k jej návrhu, zo strany súdu došlo aj k predĺženiu desaťdňovej sudcovskej lehoty určenej vo výzve súdu zo 6. augusta 2010 v reakcii na žiadosť navrhovateľky z 21. septembra 2010, oznámením z 29. októbra 2010 o ďalších 10 dní, s ktorou sa navrhovateľka (oznámenie o predĺžení lehoty v zmysle § 55 vety druhej O.s.p. jej bolo doručené dňa 8. decembra 2010 v zmysle § 47 ods. 2 poslednej vety O.s.p.) musela oboznámiť najneskôr pri nahliadnutí do spisu dňa 21. decembra 2010, napriek tomu súd prvého stupňa rozhodol až 17. januára 2011 a navrhovateľka nepredložila ani odvolaciemu súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali pravdivosť jej tvrdení o jej situácii a pomeroch.