Oslobodenie podnikateľov od súdnych poplatkov

Zákonnou podmienkou na oslobodenie od súdnych poplatkov je skutočnosť, že oslobodenie pomery účastníka odôvodňujú a že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku, k trovám, ktoré si pravdepodobne vyžiada dokazovanie, k povahe uplatňovaného nároku a k ďalším podobným okolnostiam. Je taktiež potrebné pri fyzických osobách zvážiť celkovú sociálnu situáciu, zdravotný stav a podobne, pritom účastník je povinný vierohodným spôsobom svoje pomery, ktoré sú rozhodné na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti preukázať.

Skúmanie pomerov účastníkov (podnikateľských subjektov) nesmeruje do ich sociálnej sféry, ale predovšetkým majetkovej sféry a hlavne je potrebné skúmať, či nejde o svojvoľné či zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva. Taktiež je odvolací súd toho názoru, že nemožno dôsledky podnikateľského úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát; takto by totiž boli neúspešní podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 2 Sžf 23/2010)

Z odôvodnenia:

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca nespĺňa predpoklady požadované zákonom. Keďže u žalobcu neboli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd neustanovil žalobcovi zástupcu z radov advokátov. Vzhľadom na sociálne a majetkové pomery žalobcu súd mal za to, že jeho celková situácia ustanovenie zástupcu z radov advokátov neodôvodňuje.