Preskúmavanie rozhodnutí o sankciách za správne delikty v tzv. „plnej jurisdikcii"

V prípade nového dokazovania podľa Občianskeho súdneho poriadku sa účastníci i súd musia riadiť všetkými zásadami dokazovania pred súdom (§ 120 a nasl. OSP). O nariadení takého dokazovania súd rozhodne uznesením, aby bolo pre účastníkov zrejmé, že sú povinní označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pritom predmetom dokazovania by boli všetky skutkové otázky, akoby o nich žiadny správy orgán nekonal. Platí teda aj poučovacia povinnosť súdu podľa § 120 ods. 4 OSP, že všetky dôkazy musia účastníci predložiť alebo označiť skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej. Vo veciach správneho súdnictva, najmä, ak je predmetom rozhodnutia uloženie sankcie za správny delikt je dôvodné súdu ponechať väčšiu možnosť vyhľadávania a vykonávania dôkazov, než navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, než by tomu bolo v konaní o bežných občianskoprávnych záväzkoch.

Minimálnymi požiadavkami na „plnú jurisdikciu" je zákonné zabezpečenie, aby správny súd mohol vykonať dokazovanie v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci nezávisle na skutkových zisteniach správneho orgánu ku dňu jeho rozhodovania a skutkový stav zistený správnym orgánom a doplnený súdom hodnotiť nezávisle na hodnotení skutkového stavu veci vykonaného správnym orgánom. Na základe takto zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu je žiaduce, aby mal správny súd možnosť zrušiť správne rozhodnutie a viazať správny orgán v ďalšom konaní nielen právnym názorom, ale i názorom ohľadne skutkových zistení. V prípade, že súd má dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci, je v záujme náležitej ochrany fyzických a právnických osôb pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, aby mal možnosť podľa okolností prípadu aj vo veci sám rozhodnúť a nahradiť pôvodné rozhodnutie orgánu verejnej správy vlastným rozhodnutím.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2012, sp. zn. 6Sžo/45/2011)

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len ako „krajský súd" alebo „prvostupňový súd") za použitia § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zmenil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. K/0078/05/2010 zo dňa 19. apríla 2010 tak, že účastníkovi – S. b. d. L. M., so sídlom K. X., L. M., IČO: X. uložil podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 128/2002 Z. z.") poriadkovú pokutu vo výške 530 € a to za marenie výkonu kontroly konanej dňa 11. marca 2010 (v tento deň bola plánová kontrola vo vyššie uvedenom sídle účastníka konania, no z dôvodu marenia výkonu kontroly zo strany účastníka konania, nebola vykonaná), pre neposkytnutie dokladov, písomných a ústnych vysvetlení, nevyhnutných k prešetreniu podnetu spotrebiteľa č. p. 122/2010 zo strany zamestnanca, osobne prítomného pri pokuse o vykonanie kontroly, čím došlo k nerešpektovaniu oprávnenia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ako „SOI") a jej inšpektorov požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, písomné alebo ústne vysvetlenia v zmysle § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 5 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z. a zároveň zaviazal účastníka konania zaplatiť uloženú pokutu do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty priloženou poštovou poukážkou, resp. príkazom na úhradu na účet vedený v Š. č. ú.: X., VS: X.. O trovách konania rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 OSP s tým, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal dôvodiac tým, že tento žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vrátane prvostupňového správneho orgánu, avšak prvostupňový súd mal za to, že tieto rozhodnutia, za použitia moderačného oprávnenia vo vzťahu k uloženej pokute, nebolo potrebné zrušiť a preto žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.