Povinnosť vedľajšieho účastníka byť zastúpený advokátom v konaní pred správnym súdom

Povinnosť byť zastúpený advokátom v konaní pred správnym súdom (za podmienok upravených v Občianskom súdnom poriadku) sa nevzťahuje na vedľajšieho účastníka, a teda nie je porušením práva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ správny súd s vedľajším účastníkom konal bez toho, aby bol tento vedľajší účastník zastúpený advokátom, resp. bez poučenia o povinnom právnom zastúpení advokátom.

(nález Ústavného súdu SR z 26. novembra 2014, sp. zn. III. ÚS 416/2014-30)

Z odôvodnenia:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2014 doručená sťažnosť Ing. Š. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 S 24/2009-124 z 8. septembra 2010 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžr 66/2013, 1 Sžr 67/2013 z 10. decembra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“). Sťažnosť napadla III. senátu ústavného súdu v zložení zo sudcov Ľubomíra Dobríka (predseda senátu), Jána Auxta (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika.