Postup súdu pri zistení vecnej legitimácie iného subjektu než označeného účastníka

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. januára 2009 č. k. 19 C 19/2002-222 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu rozvody ústredného kúrenia vedúce do nebytového priestoru č. X., nachádzajúceho sa na prízemí objektu na P. a udržiavať toto pripojenie v stave, v akom sa nachádzalo pred 8. februárom 1999. Súčasne zaviazal žalobkyňu na zaplatenie náhrady trov konania žalovanému, k rukám jeho právnej zástupkyne vo výške 757,45 € a trov štátu na účet súdu v sume 192,64 €, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. k. ú. K. ako garáž č. X., nachádzajúcej sa na prízemí P.. Žalovaný na základe mandátnej zmluvy od 1. apríla 1998 spravuje časť domu na P. okrem garážovej časti. Po zistení, že žalobkyňa odoberala tepelnú energiu do svojho priestoru bez uzatvorenia zmluvy o odbere tejto energie, žalovaný uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru žalobkyne a žiadal ju, aby daný stav s odberom energií legalizovala uzavretím zmluvy o dodávke a odbere ako všetci ostatní vlastníci nebytových priestorov. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 90 O.s.p. a § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, keď podľa názoru prvostupňového súdu mala žalobkyňa žalovať subjekt vykonávajúci správu priestorov garáží. Keďže žalovaný týmto subjektom nie je a nie je ani prvotným dodávateľom energií, nebol v konaní pasívne legitimovaný.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo 16. júna 2011 sp. zn. 9 Co 417/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,60 € k rukám jeho právnej zástupkyne. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, o správnosti ktorých nemal pochybnosti. Uviedol, že záver prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní je správny, aj keď sčasti z iných dôvodov. Poukázal na mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným ako mandatárom a vlastníkmi domu P. ako mandantmi, predmetom ktorej bolo okrem iného aj zabezpečovanie služieb spojených s užívaním domu. Ak teda žalovaný na jej základe uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru navrhovateľky, tento úkon bol urobený v zmysle pokynov vlastníkov domu (oznámenie o prerušení dodávky tepla z 28. novembra 2011 č. l. 40 spisu) podľa mandátnej zmluvy, a preto boli z tohto úkonu zaviazaní priamo vlastníci, ktorí boli teda v konaní pasívne legitimovaní. Odvolaciu námietku žalobkyne, že žalovaný svojvoľne bez poverenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvoril prietoky jednotlivých médií, v dôsledku čoho nesie zodpovednosť za protiprávny stav, považoval za bezpredmetnú. Poukázal na záznam z verejnej schôdze vlastníkov nehnuteľností na P. zo dňa 16. marca 2005, na ktorej sa vlastníci jednohlasne rozhodli nedať súhlas na znovu napojenie systému kúrenia do nebytového priestoru navrhovateľky a žalovaný ako správca konal len na základe ich pokynov a zo všetkých jeho úkonov sú zaviazaní priamo vlastníci. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p.