Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02). Z uvedeného tak možno podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva (t.j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 7. 2010, sp. zn. 1 Cdo 107/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Martin rozsudkom z 10. apríla 2008 č.k. 9 C 206/2007-83 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 277 347,45 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z istiny 171 103,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z istiny 18 568,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z istiny 39 922,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z istiny 42 604,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z istiny 48 497,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z istiny 52 368,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, s 15,5 % úrokom z omeškania ročne z istiny 59 680,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania ročne z istiny 58 290,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, s 12 % úrokom z omeškania ročne z istiny 49 981,-- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi na trovách konania na súdnom poplatku 3 000,-- Sk a na trovách právneho zastúpenia na účet jeho advokátky 124 048,80 Sk, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 14 C 542/1996 došlo k prieťahom v konaní, ktorá skutočnosť nesporne vyplynula z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 221/04 zo dňa 10.3.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.4.2005 a ktorý konštatoval, že v čase od 22.9.1997 do 28.5.1998 a ďalej od 9.6.1998 do 8.10.2004 bol Okresný súd Žilina v uvedenej veci nečinný. Došlo tak k prieťahom v konaní, ktoré neboli spôsobené ani zložitosťou veci a ani správaním sa účastníkov, ale postupom Okresného súdu Žilina. Aj keď tento napokon žalobe vyhovel, keď zaviazal Ž., s.r.o. zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 541 013,-- Sk s príslušenstvom, ktorá škoda mu bola spôsobená v dôsledku autohavárie pri plnení pracovných povinností na služobnej ceste v zahraničí, žalobca sa už uspokojenia svojej pohľadávky nedomohol. Ž., s.r.o. mu totiž predmetnú sumu dobrovoľne nevyplatila a konajúci exekútor žalobcu ako oprávneného oboznámil s tým, že povinný nemá zriadený žiadny účet v peňažnom ústave a nevlastní ani iné majetkové práva a cenné papiere. Z toho dôvodu nebolo možné právo priznané právoplatným a vykonateľným rozsudkom žiadnym zo spôsobov uvedených v zákone č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) vymôcť. Vychádzajúc z uvedeného sa prvostupňový súd stotožnil s názorom žalobcu, že v dôsledku prieťahov vo vyššie uvedenom konaní došlo na jeho strane ku škode, spočívajúcej v nemožnosti vymoženia súdom priznanej sumy vo výške 541 013,-- Sk. S poukazom na uvedené a pri aplikácii ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, potom žalobe v prevažnej časti vyhovel. V súvislosti s právnou kvalifikáciou poukázal na to, že vychádzal z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a nie zo zákona č. 58/1969 Zb., tak ako to tvrdila žalovaná, pretože nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval prieťahy v konaní, bol zo dňa 10. marca 2005, teda už za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. (1.7.2004). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol preto, lebo žalobca sa domáhal aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,-- Sk, postupujúc podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, a to aj napriek tomu, že mu už bola Ústavným súdom Slovenskej republiky priznaná nemajetková ujma vo výške 50 000,-- Sk za prieťahy v súdnom konaní. Prvostupňový súd vyslovil názor, že túto čiastku musí rešpektovať, pretože nie je možné si uplatniť vyššiu nemajetkovú ujmu, ako tú, ktorá už bola priznaná nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd v Žiline na odvolanie tak žalobcu ako aj žalovanej rozsudkom z 28. októbra 2008 sp.zn. 8 Co 221/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanej náhradu trov (celého) konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s názorom odvolateľa (rozumej žalovanej – pozn. dovolacieho súdu) v tom, že v prejednávanej veci prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a nie zo zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, v dôsledku čoho aj vo veci nesprávne rozhodol. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo to, že k prieťahom v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 14 C 542/1996 došlo v čase od 22.9.1997 do 28.5.1998 a od 9.6.1998 do 8.10.2004. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý umožňuje odškodňovať tak fyzické ako aj právnické osoby za zbytočné prieťahy v konaní nadobudol účinnosť 1.7.2004. Na základe toho, kedy došlo k prieťahom v konaní a z toho, kedy nadobudol účinnosť vyššie citovaný právny predpis je zrejmé, že k prieťahom v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina došlo v prevažnej časti ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý bol účinný do 30.6.2004. Len malá časť obdobia, kedy došlo k prieťahom v konaní, spadá do režimu účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., a síce doba od 1.7.2004 do 8.10.2004. Podľa § 27 citovaného zákona sa tento vzťahuje na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z uvedeného je potom zrejmé, že prvostupňový súd mal správne na prejednávanú vec aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. V tejto súvislosti odvolací súd vyslovil názor, že nie je rozhodujúci dátum, kedy došlo k vyhláseniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Obdobie od 1.7.2004 do 8.10.2004, ktoré je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. odvolací súd nehodnotil ako dobu, ktorú možno považovať za prieťah v konaní. Po ustálení právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného práva sa odvolací súd ďalej zaoberal tým, či zákon č. 58/1969 Zb. umožňuje odškodňovať aj také fyzické a právnické osoby, ktoré sa domáhajú náhrady škody z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní, pričom dospel k záveru, že ustanovenia tohto zákona, na rozdiel od zákona č. 514/2003 Z.z., takéto práva fyzickým ani právnickým osobám výslovne nepriznávajú. O trovách konania rozhodol podľa ustanovení §§ 142 ods. 1, 151 ods. 1 a 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná, ktorá mala vo veci úspech si trovy konania neuplatnila.