Poučovacia povinnosť súdu

V oblasti práva na prístupu k súdu spolutvoriaceho koncept spravodlivého procesu je dôležité nielen to, aby pravidlá týkajúce sa mimo iných aj možnosti podať opravné prostriedky boli formulované jasne, ale aby boli tiež dané na vedomie účastníkom konania čo najexplicitnejším spôsobom, a to tak, aby ich mohli využiť v súlade so zákonom. Dovolací súd je pri posudzovaní splnenia podmienky povinného procesného zastúpenia advokátom povinný vziať do úvahy špecifické okolnosti prípadu, akými môžu byť limitované informačné možnosti sťažovateľa obmedzeného na osobnej slobode (pobyt vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody). Ak by aj najvyšší súd nebol toho názoru, že je potrebné sťažovateľa poučiť tak, aby sa mu dôsledne zaručila ochrana jeho práva na prístup k súdu, je jeho povinnosťou sa so žiadosťou sťažovateľa podrobnejšie vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Je úlohou najvyššieho súdu zhostiť sa ochrany práv sťažovateľa, hoc aj prostredníctvom okresného súdu, u ktorého bolo dovolanie sťažovateľa podané, a to aktuálnym poučením o spôsobe splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia, teda poskytnutím informácie o možnosti obrátiť sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta pre účely zastupovania v dovolacom konaní na Centrum právnej pomoci alebo aspoň náležite odôvodniť, prečo k takémuto kroku nebolo pristúpené.

Ak bol žalobcom (sťažovateľom) v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), pričom z iných častí žaloby zjavne vyplývalo, že smeruje proti štátu, bolo podľa názoru ústavného súdu povinnosťou vo veci sťažovateľa konajúceho všeobecného súdu vyzvať sťažovateľa na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti.

Ustanovenie § 5 je všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní. Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní. Poučenie účastníka konania o tom, že v prípade, ak nepodá žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa v deň konania pojednávania nemôže pojednávania zúčastniť, nie je súčasťou poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 O.s.p.

Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku ani iného právneho predpisu neukladá súdu povinnosť nadiktovať poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. do zápisnice o pojednávaní doslovne.

Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

Súd je podľa ustanovenia § 5 OSP povinný poučiť účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, t. j. o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy. Právo účastníka, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na ochranu jeho záujmov, potom medzi jeho procesné práva nepochybne patrí. Ani v rámci procesných predpisov však nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú, a teda, že by súd napríklad na začiatku konania, oboznámil účastníka so všetkými mysliteľnými procesnými právami a povinnosťami, bez zreteľa k tomu, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje procesné práva v konaní realizovať, vôbec nastane a bez ohľadu na to, či účastník prejavuje vôľu smerujúcu k realizácii procesného práva. Podstatné je, aby bol účastník poučený v čase, kedy je to podľa stavu konania pre neho potrebné. Uvedené platí aj pre poučenie účastníka o práve požiadať súd o ustanovenie zástupcu na ochranu jeho záujmov podľa ustanovenia § 30 OSP. Poučovaciu povinnosť tu súd má len vtedy, ak sa jedná o účastníka, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods. 1 OSP a súčasne, ak sa zistí v priebehu konania, že pre ochranu práv a oprávnených záujmov takéhoto účastníka je potrebný zástupca.

Poučenie o možnosti uplatniť právo na ustanovenie zástupcu podľa § 30 ods. 1 OSP by mal súd poskytnúť každému účastníkovi, u ktorého prichádza do úvahy oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP. Takýmto účastníkom bude najmä ten, u ktorého sa možno domnievať, že jeho osobné pomery (zdravotný stav, pokročilý vek, sociálne postavenie) nie sú priaznivé. uvedené poučenie by mal súd dať takému účastníkovi, z ktorého prejavov (podaní či prednesov) či iných skutočností zaznamenaných v konaní možno usúdiť, že by predpoklady pre ustanovenie zástupcu mohli byť dané. Ak je žiadateľovi známa okolnosť, že v súdnom konaní môže požiadať o ustanovenie zástupcu, tak neposkytnutie poučenia o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nemôže predstavovať vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.