Zamietnutie určovacej žaloby a prekážka veci rozhodnutej

Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom, či tu právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje podľa § 80 písm. c/ O.s.p.) bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. pre novú určovaciu žalobu.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 Cdo 26/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. februára 2009 č.k. 13 C 124/2003-230 vyhovel žalobe podanej pôvodnou žalobkyňou A.B. v zastúpení opatrovníčkou (jej dcérou B. C.) a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30. augusta 1999 medzi predávajúcou A.B. a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej je 3 izbový byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na B., súpisné číslo X, katastrálne územie N. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné číslo X. vo výmere X. m², druh pozemku zastavaná plocha a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela číslo X. vo výmere 290 m², druh pozemku zastavaná plocha, zapísané na liste vlastníctva číslo X. katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava II (ďalej len byt), je neplatná; žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne žalobkyni 82,98 € i trovy právneho zastúpenia 238,91 € k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 142 ods. 1 O.s.p.); žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu 245,50 € na účet Okresného súdu Bratislava II, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 148 ods. 1 O.s.p.). Vychádzal z toho, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože vyhovujúci rozsudok požadovanému určeniu je listinou, na základe ktorej príslušná správa zapíše stav, aký tu bol pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy (vlastnícke právo A.B. k bytu), žalobkyňa sa v takom prípade bude môcť domáhať prejednania dedičstva po poručiteľke A.B.. Kúpnu zmluvu medzi A.B. ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi uzavretú z 30. augusta 1999 k predmetnému bytu, považoval za absolútne neplatný právny úkon (s účinkami „ex lege" a „ex tunc") v zmysle § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony; takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa názoru súdu A.B. ako predávajúca v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou, nebola schopná rozpoznať a pochopiť následky svojho konania. Z vykonaného dokazovania (vrátane odborného znaleckého dokazovania) súd zistil, že A.B. trpela duševnou poruchou – organický psychosyndróm, v roku 1991 bola u nej konštatovaná univerzálna arterioskleróza mozgu (celotelové zvápnenie artérií, zhluky vápenatých solí v stene ciev mozgu), čo znamená, že menovaná v tom čase trpela poruchami pamäte, hlavne novopamäte. V roku 1992 utrpela otras mozgu s otvoreným úrazom (poranením záhlavia), čo bol spúšťač pre poškodenie pamäte úsudku, schopnosti porozumieť súvislostiam a logického uvažovania, jej psychika vykazovala úbytok úsudkových schopností, pamäťových schopností a schopnosti sústredenia. Uvedené ochorenie sa nemohlo zlepšovať ani pri kvalitnej liečbe, mohlo sa len zhoršovať. Menovaná v tom čase trpela vegetatívnou distóniou (poruchou vegetatívneho nervstva), človek s touto poruchou je v permanentnom diskonforte (je podráždený, nervózny a nevie sa sústrediť). Duševný stav predávajúcej v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol charakterizovaný ako duševná poruchá – organický psychosyndróm. K pozbaveniu jej spôsobilosti na právne úkony súdom došlo 17. augusta 2001. Po smrti pôvodnej žalobkyne A.B. 14. septembra 2004 súd v konaní pokračoval bez rozhodnutia s jej dcérou B. C., jedinou dedičkou, ktorá vstúpila do všetkých jej práv zo zákona. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. júna 2010 sp. zn. 15 Co 148/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa; žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho konina žalobkyni 146,53 € k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (s jeho rozhodujúcimi skutkovými a právnymi závermi), podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že pre posudzovanie právneho úkonu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 2 OZ nie je rozhodujúce, či osoba, ktorá ho urobila, v tom čase bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckých posudkov a nepriamo aj zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že A.B. bola v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy v takom zdravotnom stave, kedy nemohla posúdiť následky svojho konania. Okresný súd po smrti A.B. správne postupoval v konaní s jej dcérou ako so žalobkyňou podľa § 107 ods. 3 O.s.p., bolo nesporné, že táto bola jej jedinou dedičkou (osvedčenie č. 38D/1259/2004, Dnot 193/2004, právoplatné z 24. februára 2005). Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobkyne, že vo veci nedošlo o prekážku veci právoplatne rozhodnutej - „ res iudicatia" (§ 83 O.s.p.), keďže Okresný súd Bratislava II vo veci pod sp. zn. 7C 221/02 dňa 30. júna 2003 rozsudkom zamietol návrh žalobkyne B. C. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že účastníkmi konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť; žaloba bola zamietnutá z procesných dôvodov a nedošlo k jej prejednaniu z vecného hľadiska. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.