Rozhodnutie krajského súdu o prerušení konania po začatí odvolacieho konania, funkčná príslušnosť

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2012, sp. zn. 4 Co 7/2012)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. septembra 2012 sp. zn. 41 CoE 192/2012 potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca z 30. apríla 2012 č.k. 4 Er 3990/2008-10, ktorým bola exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod sp. zn. EX 9150/2008 vyhlásená za neprípustnú a zastavená, a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie, a zároveň zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podané v odvolacom konaní, v rámci ktorých sa oprávnená domáhala predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (veta prvá a druhá) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (veta prvá) Ústavy Slovenskej republiky pre jeho rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, rovnako ako sa domáhala, aby súd v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica"). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na margo zamietnutia návrhov na prerušenie konania poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takýmto zákonom je len zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého použitie v danom prípade neprichádza do úvahy. K navrhnutým otázkam určeným Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev odvolací súd uviedol, že ich považuje za neopodstatnené a irelevantné vzhľadom ku skutočnosti, že súd v predmetnom konaní neaplikuje priamo ustanovenia Smernice, ale aplikuje predovšetkým príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Navyše, aj v prípade, ak by súd považoval oprávnenou položené otázky za relevantné, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti predložiť predbežnú otázku, a tými sú prípady, kedy existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a výklad a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu úplne zjavná. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnom konaní neexistuje žiaden z dôvodov na jeho prerušenie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. a oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhov na prerušenia konania podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj právo Európskej únie, ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho dôvodov.