Posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej – res iudicata

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 71/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 18. marca 2010 č.k. 6 C 156/2004-1489 určil, že parcely, presne špecifikované vo výroku rozsudku a časť rodinného domu č. X. (na parc. č. X.) v k. ú. P. patria do dedičstva po nebohom L. U., narodenom X. a zomrelom X.. Zároveň určil, že parcely, presne špecifikované vo výroku rozsudku a časť rodinného domu č. X. (na parc. č. X.) v k. ú. P. patria do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2/ a do dedičstva po nebohom J. U., narodenom X., zomrelom X.. Konanie o určenie vlastníctva k parcelám vo výroku rozsudku presne uvedených zastavil (z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu). Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania a právneho zastúpenia spolu v sume 3 674,44 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 2/ až 33/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu z titulu trov preddavkovaných štátom sumu 104,21 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v roku 1920 kúpili bratia L. U., O. U. a P. U. nehnuteľnosti v k. ú. P.. Okrem iného sa jednalo o PKN parcelu č. X. a parcelu č. X., ktoré sú zapísané v PKN vložke č. X., k. ú. P.. Na parcele č. X. bol postavený rodinný dom súpisné číslo X.. Následne po kúpe nehnuteľností došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe tak, že rodinný dom zostal v spoluvlastníctve L. U. a O. U.. Rovnako došlo aj k rozdeleniu pozemkov. Asi v roku 1951 daroval L. U. svojim synom R. U. (žalovaný 2/) a J. U. (už zomrel) časť svojho rodinného domu zvanú „vinkel", ktorý bol prerobený na dve samostatné bytové jednotky. Rovnako v roku 1951 daroval L. U. svojim synom R. a J. aj časť pozemkov nachádzajúcich sa pod časťou rodinného domu, ktorú využívali ako predzáhradku. L. U. zomrel X. a dedičské konanie po ňom prebiehalo na Štátnom notárstve v P. pod sp. zn. D X.. Na pojednávaní 10. apríla 1962 žalovaný 1/ odmietol dedičstvo s odôvodnením, že ako dedič si doposiaľ nepočínal, deti nemá, je slobodný a nie je schopný prebrať roľnícky podnik, ktorý je predmetom dedičstva. Štátne notárstvo v P. napokon 31. júla 1962 pod č.k. D X. vydalo uznesenie o dedičstve po neb. L. U. s tým, že nadobúdateľom celého dedičstva nazvaného roľníckym podnikom, okrem stavebného pozemku, sa stal syn poručiteľa L. U. mladší. Tento bol zaviazaný vyplatiť spoludedičov. Stavebný pozemok, ktorý mal byť vyčlenený z parcely č. X. alebo z parcely X. k. ú. P., bol prikázaný do vlastníctva syna A. U. s tým, že tento bol povinný vyplatiť spoludedičov. Na rozhodnutí je vyznačený dátum právoplatnosti 27. októbra 1962. Štátne notárstvo v P. 28. marca 1988 prejednalo návrh Š. U. o dodatočné prejednanie dedičstva po L. U. a konštatovalo, že v pôvodnom konaní D X. nebol prejednaný podiel poručiteľa v 1/3-iny PKN parcely č. X., zameranej geometrickým plánom č. X. ako parcely č. E.., k. ú. P.. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. februára 1995 sp. zn. 13 Co 99/95‚ bolo zrušené uznesenie Štátneho notárstva v P. z 31. júla 1962 č.k. D X. a vec bola vrátená Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie. Dedičské konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Dňa 1. marca 2000 vydala notárka JUDr. E. R. (Notársky úrad v P.) pod sp. zn. N. osvedčenie právne významnej skutočnosti, ktorým prehlásil žalovaný 1/, že je vlastníkom (okrem iného) nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. P., a to domu č. X., ktorý je postavený na parcele KN X., vlastníkom parcely KN X., parcely KN X., parcely KN X., a parcely KN X.. O osvedčenie vlastníctva žiadal s poukazom na to, že parcely predstavujú časti pôvodných PKN parciel, ktoré si jeho otec L. U. starší rozdelil reálnou deľbou so svojimi bratmi. Tieto zdedil žalovaný 1/ na základe rozhodnutia z 27. októbra 1962, ale zmena vlastníctva prepísaná nebola. Na základe osvedčenia vydaného JUDr. E. R. je žalovaný 1/ zapísaný na liste vlastníctva ako oprávnený držiteľ nehnuteľností, ktoré získal osvedčením. Okresný súd konštatoval, že žalovaný 1/ klamal, keď pri vydávaní osvedčenia tvrdil, že dedičské rozhodnutie po jeho nebohom otcovi nadobudlo právoplatnosť 27. októbra 1962. V tom čase vedel o tom, že uvedené dedičské rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a dedičské konanie po jeho nebohom otcovi naďalej prebiehalo. Súd ďalej uviedol, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva neboli prejednávané parcely, ktoré získal osvedčením, ale parcely E., ktoré boli zakreslené na geometrickom pláne č. X.. Žalovaní navyše (okrem žalovaného 1/), nepotvrdili vlastníctvo žalovaného 1/ k uvedeným nehnuteľnostiam. Potom, ako si súd po vykonaní dokazovania osvojil tvrdenie žalobcov ohľadom častí parcely č. X., rodinného domu č. X. a parcely K.X., k. ú. P., konštatoval, že tieto v čase smrti nebohého L. U. staršieho patrili do jeho vlastníctva. Pretože dedičské konanie po ňom nie je právoplatne skončené, patria naďalej do dedičstva po ňom. Zároveň súd pripustil, že parcely a časť rodinného domu zvaná „vinkel", ktoré tvorili predmet vzájomnej žaloby, daroval nebohý L. U. starší svojim synom R. a J. U. za svojho života v roku 1951. Títo až doposiaľ uvedené nehnuteľnosti nerušene užívajú a vlastníkmi sa stali titulom vydržania, preto tieto nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalovaného 2/ a do dedičstva po nebohom J. U.. Žalobcovia zobrali časť žaloby ohľadom poľnohospodárskej a lesnej pôdy späť, súd preto konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trenčíne na základe odvolaní žalobcov a žalovaného 1/ rozsudkom z 13. októbra 2011 sp. zn. 19 Co 227/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Zároveň výrok o náhrade trov konania štátu zmenil tak, že žalobca 1/ (ide o zrejmú nesprávnosť, správne má byť uvedený žalovaný 1/) nie je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaniach. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaniach odvolateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd si osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodal, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Nebolo mu možné vytknúť, že by nevykonal navrhnuté dôkazy, pretože dôkazy, ktoré boli navrhnuté, ktoré pre konanie boli nevyhnutné a vykonanie ktorých považoval okresný súd za potrebné vykonať, boli súdom prvého stupňa aj vykonané. Výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a dávajú podklad k záveru, ktorý vyvodil z dokazovania okresný súd. K námietke žalovaného 1/ ohľadne rozhodnutia D 586/88 odvolací súd uviedol že žalovaný 1/ odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od dedičského rozhodnutia po poručiteľovi L. U. titulom uznesenia vo veci dodatočného prejednania dedičstva. Je však nepochybné, že i napriek vyznačenej doložke právoplatnosti predmetné uznesenie nie je právoplatné práve z dôvodu, že dedičské konanie po poručiteľovi nie je skončené v dôsledku zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, výrok ktorého je záväzný pre účastníkov, ako aj pre všetky orgány, vrátane súdu. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, s ktorým sa odvolací súd rovnako stotožnil, potvrdil. Výrok o trovách konania štátu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p.