Okamih straty právoplatnosti zrušeného rozsudku odvolacieho súdu, res iudicata

Rozsudok nadobúda účinky zaručujúce mu jeho nezmeniteľnosť a zároveň i zaväzujúcu moc za predpokladu, že bol riadne doručený a že ho už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Obdobne, aj v prípade uznesenia, nastáva jeho záväznosť (ak sa uznesenie nevyhlasuje), okamihom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania (§ 170 ods. 1 O.s.p.). Aj dovolacie konanie, v ktorom dovolací súd uznesením rozsudok odvolacieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, je zavŕšené až doručením tohto rozhodnutia poslednému z účastníkov konania. Až týmto okamihom stráca pôvodný rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol zrušený, právoplatnosť. Ak táto podmienka splnená nie je (ako tomu bolo v posudzovanom prípade), nemôže zatiaľ odvolací súd o odvolaní znovu rozhodnúť (bráni tomu prekážka rozsúdenej veci).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. júna 2011, sp. zn. 6 Cdo 193/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina rozsudkom z 19. decembra 2006 č.k. 6 C 283/02-251 v spojení s uznesením z 22. decembra 2006 č.k. 6 C 283/02-258, ktorým rozhodol o trovách konania, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k motorovému vozidlu typu AVIA-A 31,1 L, a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 21 762,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a uložil mu tiež povinnosť zaplatiť trovy, ktoré vznikli štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca a žalovaný spolu s ďalšími piatimi osobami, ako účastníci zmluvy o združení, získali uvedené motorové vozidlo spoločnou činnosťou jednotlivých členov združenia, ktorá smerovala k splneniu účelu združenia. V zmysle § 834 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa preto vec stala spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, pričom podiely na majetku takto získanom boli rovnaké. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v rámci vyporiadania majetku získaného členmi združenia po jeho zániku,

žalobca a žalovaný nadobudli motorové vozidlo do podielového spoluvlastníctva, každý v jednej polovici tak, ako to tvrdil žalobca. Na trvanie podielového spoluvlastníctva nemali žiaden vplyv ani právne úkony o prevode vlastníctva motorového vozidla uskutočnené žalovaným v roku 2002 a následne jeho synom (kúpna zmluva z 2.11.2002, ktorou syn žalovaného vykonal prevod na R. Š.). Tieto právne úkony považoval za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ, lebo boli vykonané v rozpore so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám a teda v rozpore s ustanovením § 123 OZ (prejav vôle žalovaného a následne aj jeho syna smeroval k prevodu vlastníctva celej veci a nie iba k prevodu spoluvlastníckeho podielu). Keďže v danej veci nešlo o obchodno-právny záväzkový vzťah (kúpne zmluvy neboli uzatvorené medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti), ale o vzťah občiansko-právny, prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka do úvahy neprichádzalo. Vychádzajúc zo záveru, že účastníci nadobudli predmet sporu do podielového spoluvlastníctva, ktorý právny stav sa nezmenil, žalobe vyhovel. Podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu zrušil a prikázal vec za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalovaného. Vychádzal pritom zo zistení, že vec nie je možné reálne rozdeliť a že po zániku združenia ju užíval a s ňou nakladal výlučne žalovaný. Rozhodnutie o trovách konania, o ktorých okresný súd rozhodol osobitným uznesením, odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p.