Oprávnenie na podanie odvolania nemá účastník konania bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 215/2010)
Z odôvodnenia:
Okresný súd L. Mikuláš rozsudkom z 24. marca 2009, č.k. 7 C 87/2008-169 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu manželov, nachádzajúceho sa v L. M., pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a ktorým sa zároveň domáhala určenia, že je výlučnou nájomníčkou bytu. Vykonaným dokazovaním mal preukázanú neodôvodnenosť žaloby, keď dospel k záveru, že zaniklo právo spoločného nájmu bytu manželov v dôsledku výpovede prenajímateľa, ku ktorej bolo dané aj privolenie súdu uplynutím 3-mesačnej lehoty 1. februára 1998. Mal za to, že po zániku práva nájmu účastníkom konania nemohlo vzniknúť právo spoločného nájmu bytu, pretože hoci po právnej stránke manželstvo účastníkov trvalo, ich manželstvo nieslo jednoznačne znaky rozvráteného manželstva. Poukázal na rozvodové konanie, v ktorom obidvaja účastníci datovali nespolunažívanie, nadviazanie iného vzťahu, žalobkyňa už od roku 1997. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemohlo dôjsť k vzniku práva spoločného nájmu bytu manželmi v roku 1998, bolo nepreukázanie uzavretia nájomnej zmluvy. Po uzavretí zmluvy o nájme náhradného bytu (ktorý bol totožný s predmetným bytom), k čomu došlo podľa správy prenajímateľa v roku 2002, právo spoločného nájmu bytu manželov nemohlo vzniknúť, pretože manželstvo účastníkov bolo v tom čase právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu L. Mikuláš (1. novembra 2001). Mal za preukázané, že výlučne žalobkyňa si riadne plní povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, opakovane javí záujem o predmetný byt, ako aj ho fakticky užíva, teda vznik a trvanie nájomného pomeru bolo preukázané len na jej strane. Všetky tvrdenia žalobkyne smerovali k preukázaniu skutočnosti, že k vzniku práva spoločného nájmu bytu po februári 1998 nedošlo, a preto je výlučnou nájomníčkou bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.
Krajský súd v Žiline uznesením z 5. mája 2010, sp. zn. 10 Co 165/2009 odvolanie žalovaného odmietol. Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Mal za to, že záver súdu prvého stupňa o tom, že právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zaniklo a po vypovedaní nájmu nedošlo k obnoveniu spoločného nájmu, je správny. Konštatoval, že na podanie odvolania je oprávnený len ten účastník, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníkov konania. Podstatné je porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným žalobcom v žalobe, nie ale subjektívne presvedčenie účastníkov konania o dôsledkoch vyplývajúcich pre nich z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Osobou oprávnenou na podanie odvolania nie je ten účastník, ktorý nebol rozhodnutím súdu prvého stupňa dotknutý na svojich právach. Zhrnul, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia spoločného nájmu bytu účastníkov k predmetnému bytu, vychádzala z toho, že sa jedná o spoločný nájom bytu manželmi. Úspech ohľadne svojho návrhu nemala a odvolanie nepodala. Vychádzajúc z preukázaného záveru súdu prvého stupňa, že k predmetnému bytu účastníci konania nemajú právo spoločného nájmu bytu manželmi, s prihliadnutím na to, že výrok o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, určenie budúceho nájomcu a povinnosti byt vypratať v závislosti na bytovej náhrade je nedeliteľný, dospel k záveru, že odvolanie podané žalovaným proti rozsudku súdu prvého stupňa je treba odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium