Konkurz a reštrukturalizácia

Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú.

Kolektívne uspokojenie veriteľov speňažením majetku dlžníka vylučuje individuálne postupy, a práve z tohto dôvodu § 47 ods. 1 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovujú, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a že v takto prerušených konaniach možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním takéhoto návrhu stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Dikcia zákona o konkurze a reštrukturalizácii pritom nerozlišuje, či úpadca vystupoval na strane žalobcu alebo žalovaného, a nie je relevantné ani to, v akom štádiu sa nachádza prebiehajúce súdne konanie (prvostupňové, odvolacie, dovolacie). Jediným referenčným kritériom prerušenia súdneho konania je, že sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 1 ustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje, táto procesná norma je prekážkou ďalšieho konania dovolacieho súdu, ktorý v dôsledku zákonného prerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže vo veci meritórne rozhodnúť, a to ani vtedy, ak zistí, že dovolanie je dôvodné a je na mieste zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu. Subjektívna ne/vedomosť dovolacieho súdu o prerušení konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok prerušenia konania nastáva objektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim dovolacím súdom. De lege lata pritom platí, že súd môže v prerušenom konaní pokračovať iba na návrh správcu, ktorý sa takto stáva dominus litis a jedine od jeho iniciatívy závisí prípadné pokračovanie v prerušenom konaní (§ 47 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Konverzia reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie a následný konkurz predstavuje ústavne relevantný determinant kvality základného práva dlžníka ako účastníka reštrukturalizačného konania na súdnu ochranu. Niet pochýb, že z dvoch ťažiskových právom aprobovaných spôsobov riešenia úpadku dlžníka podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda z konkurzu a reštrukturalizácie, je pre dlžníka šetrnejším práve reštrukturalizácia. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi (nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv; § 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu (I. ÚS 200/2011). Nemožno teda porovnávať podobu súdnej ochrany poskytovanej dlžníkovi v procese reštrukturalizácie na jednej strane a v procese likvidačného konkurzu na strane druhej. Podoba súdnej ochrany v jednom i v druhom prípade má vlastné právne dopady na ďalšie pôsobenie dlžníka v podnikateľskom prostredí, ako aj na jeho majetkovú sféru. Všeobecný súd je tak povinný skúmať splnenie podmienky pre využitie právomoci podľa § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii so zreteľom na rozdielnosti, ktoré z každého z dvoch základných spôsobov riešenia úpadku dlžníka vyplývajú, ale aj so zreteľom na požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi právom chránenými záujmami dlžníka a právom chránenými záujmami jeho veriteľov (m. m. III. ÚS 72/2010). Ak tak dotknutý všeobecný súd neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu. Formulovaná požiadavka spravodlivej rovnováhy v procese poskytovania súdnej ochrany dlžníkovi na jednej strane a veriteľom na strane druhej súvisí podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade aj s príkazom rešpektovať už konštatovaný šetrnejší charakter reštrukturalizácie voči dlžníkovi. Okresný súd pri posudzovaní naplnenia dôvodu podľa § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol povinný v medziach príslušnej zákonnej regulácie uprednostniť zachovanie reštrukturalizačného režimu na úkor likvidačného režimu konkurzu. Pravdaže, ústavný súd tu zdôrazňuje podmienku „v medziach príslušnej zákonnej regulácie“, pretože sa stotožňuje s názorom okresného súdu o prísnosti dôvodov konverzie reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné. Uprednostnenie zachovania reštrukturalizačného konania teda nemôže mať podobu vybočenia z medzí daných zákonnou reguláciou. Pokiaľ však táto priestor na úvahu konajúceho súdu pripúšťa, potom podľa názoru ústavného súdu má všeobecný súd vychádzať z výkladu, ktorý zachová reštrukturalizačné konanie na úkor konkurzného konania.

Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záložné právo. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa.

Pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach dražbou vykonanou v konkurznom konaní, nenamietala v konkurzom konaní dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide dražbu neplatnú. Jednoznačné právne ustanovenie pre vyslovenie tohto právneho názoru neexistuje, ale bolo by rozpore s zásadou právnej istoty aby o platnosti úkonu, ktorý bol schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom mohlo byť rozhodované v inom civilnom konaní na základe určovacej žaloby podanej osobou, ktorá sa cíti byť povolenou dražbou dotknutá.

Obchodná spoločnosť nadobúda spôsobilosť byť účastníkom konania svojim vznikom, t.j. momentom zápisu tejto obchodnej spoločnosti do obchodného registra (§ 19 O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká zánikom spôsobilosti mať práva a povinnosti, v prípade obchodných spoločností spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 Obchod. zák.). Vyhlásením konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti tejto nezaniká spôsobilosť mať práva a povinnosti ale zaniká jej procesná spôsobilosť, t.j. zaniká jej schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo zákona na zákonného zástupcu, v danej veci konkurznej, na správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Na správcu konkurznej podstaty prechádza aj oprávnenie uzatvoriť nájomnú zmluvu týkajúcu sa majetku patriacemu úpadcovi (§ 14 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní)

Činnosť správcu má predovšetkým smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom pri výkone svojej funkcie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. To však neznamená, že pri výkone funkcie správca robí len úkony, ktoré sú priamo úkonmi speňaženia. Úlohou správcu je, okrem speňaženia majetku, aj správa majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Správca preto musí robiť značné množstvo procesných a hmotnoprávnych úkonov, ktoré nie sú bezprostrednými úkonmi speňaženia a so speňažením len súvisia tým, že vytvárajú podmienky na speňaženie alebo ich zlepšujú. Medzi takého úkony správcu konkurznej podstaty patria aj úkony týkajúce sa správy a zabezpečenia majetku úpadcu. Vymáhanie sumy z titulu užívania bytu, ktorý je zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu a ktorý uplatňovaný nárok je tak pohľadávkou vzniknutou v súvislosti s udržiavaním a správou konkurznej podstaty úpadcu, pričom správca je oprávnený vymáhať ju v prospech konkurznej podstaty. Predmetné konanie je preto konaním po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, v ktorom správca konkurznej podstaty (žalobca) vymáha plnenie do konkurznej podstaty úpadcu. Je bez právnej relevancie, či z hľadiska hmotného práva ide o občianskoprávny vzťah, obchodnoprávny vzťah, pracovnoprávny vzťah a pod. (ktorý nemá pôvod v predpisoch konkurzného práva). Relevantnou skutočnosťou je, že ide o konanie začaté po vyhlásení konkurzu, v ktorom správca konkurznej podstaty vymáha plnenie v prospech konkurznej podstaty úpadcu, teda predmet konania sa týka majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je predpis, ktorý upravuje materiálnu stránku konkurzného práva, tak aj procesné právo konkurzné. Neobsahuje však komplexnú úpravu konkurzného procesu, preto § 196 tohto zákona stanovuje primerané subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Zásadne odlišná je úprava mimoriadnych opravných prostriedkov, nakoľko podľa § 198 ods. 1 zák.č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.