JUDIKATÚRA: Nespornosť skutkových tvrdení pri absencií vyjadrenia žalovaného a rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v prípade nevyjadrenia sa žalovaného

Právne vety

1. Jedinou skutočnosťou, ktorá by potom mohla súdu brániť v rozhodnutí veci bez nariadenia pojednávania (i napriek súhlasu sporových strán) by bolo, ak by v konaní boli skutkové tvrdenia medzi stranami sporné. V tomto sa i súdna prax delí na dve skupiny. Kým jedni zastávajú názor, že nespornosť skutkových tvrdení možno konštatovať len v prípade, ak súd už disponuje vyjadrením žalovaného, ktorý skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, druhí sú toho názoru, že postačuje, ak v konaní dosiaľ nedošlo k výslovnému popretiu skutkových tvrdení, teda tu ide o situácie, keď súd doručil riadne žalobu žalovanému a ten sa k žalobe vôbec nevyjadril alebo doručil žalobu žalovanému len fikciou (napr. podľa § 106 ods. 3 CSP alebo § 116 ods. 2 CSP) a rovnako nedisponuje jeho vyjadrením k žalobe. V danom prípade sa dovolací súd prikláňa k druhému z týchto názorov.
2. Ustanovenie § 177 ods. 2 CSP pritom súdu umožňuje rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania v ktoromkoľvek z prípadov vymedzených v písm. a/ až c/. Z uvedeného potom vyplýva, že ak strany prejavia súhlas (ktorý možno vyvodiť aj s pomocou uplatnenia doložky podľa § 157 ods. 2 CSP) s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, je tým naplnený dôvod súdu pre takýto postup v každom spore. Inak povedané skutočnosť, že v danej veci nešlo o spor začatý na podklade žaloby podanej podľa § 137 písm. a/ CSP (na plnenie, iba pri ktorom prichádza do úvahy vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného), neznamená, že súd nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, ak strany s takýmto postupom prejavili súhlas.