Účastníci pre určitý úsek konania, oprávnenie súdneho exekútora na podanie odvolania

Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môže podať predovšetkým účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.), pričom účastníkom exekučného konania je oprávnený a povinný. Účastníkom pre určitý úsek konania môže byť aj osoba (fyzická alebo právnická osoba), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať. Postavenie inej osoby ako účastníka pre určitú časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Ak súd uložil rozhodnutím inej osobe než účastníkovi konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom. Z hľadiska procesného postavenia tejto osoby v konaní nie je určujúce, či rozhodnutie je alebo nie je vecne správne. Táto otázka môže byť predmetom skúmania odvolacím súdom na základe opravného prostriedku podaného práve touto osobou.

Výrok, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, exekučný súd rozhodol vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam oprávneného a povinného, t.j. účastníkov exekučného konania, nerozhoduje o procesných právach a ani o procesných povinnostiach, ktoré by sa týkali súdneho exekútora a ani nejde o takú procesnú situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, že mu treba pre tento úsek konania priznať postavenie účastníka.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2013, sp. zn. 6 Cdo 74/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 18.mája 2011 č.k. 1 Er 675/1996-49 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a uložil súdnej exekútorke povinnosť vrátiť povinnému výťažok z dražby nehnuteľností zo dňa 12. marca 1998 v sume 8.962,36 eur v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP, keď zistil, že oprávnený zanikol bez právneho nástupcu. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. K tretiemu výroku uviedol, že ak nedôjde k právoplatnému rozvrhu výťažku dražby v zmysle § 164 EP (ako tomu bolo v danej veci), za majiteľa ceny utŕženej v procese dražby sa až do rozvrhnutia výťažku dražby považuje povinný. Zaviazal preto súdnu exekútorku vrátiť povinnému výťažok z dražby.