Neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie

Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti. Okrem toho uvedená interpretácia je súladná aj s už spomínaným ustanovením § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, nepripúšťajúcim a contrario odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii. Zabraňuje totiž tomu, aby sa neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok dala obchádzať odvolaním podaným proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to zvlášť za situácie, aká nastala aj v predmetnej veci, t. j. ak námietky proti exekúcii spočívali v rovnakých dôvodoch, aké povinný označil aj v návrhu na zastavenie exekúcie.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2012, sp. zn. 6 Cdo 171/2012)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Žiline označeným uznesením odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „exekučný súd") z 10. januára 2012 č. k. 6 Er 83/2010-131, ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti exekúcii i proti bytovej náhrade a ktorým bol zároveň zamietnutý návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") a na jej zastavenie. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho neprípustnosťou poukazujúc na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 50 ods. 4, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 4 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd mu odmietnutím odvolania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Poukazoval na to, že v otázke prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti, je súdna prax rôzna. Uviedol, že ústavne konformným je taký výklad, podľa ktorého za rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku, proti ktorému je odvolanie prípustné, treba považovať nielen rozhodnutie o zastavení exekúcie, ale aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný z dôvodov uvedených pod písm. a/, b/, f/ až h/.