Rozhodnutie exekučného súdu o námietkach proti exekúcii nie je spôsobilým predmetom dovolania. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie vydáva súd po začatí exekúcie, vykonaním ktorej bol poverený súdny exekútor, neznamená, že by bolo možné námietky povinného proti exekúcii považovať za odvolanie a exekučný súd o nich rozhodujúci za súd odvolací. Námietky povinného proti exekúcii (§ 50 zák.č. 233/1995 Z.z.) nie sú opravným prostriedkom a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Sú jeho obranou, ktorou čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Uznesenie exekučného súdu o námietkach povinného proti exekúcii preto v žiadnom prípade nemožno považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 245/2010)
Z odôvodnenia:
Okresný súd Trenčín (súd prvého stupňa) uznesením 3. júna 2009, č.k. 60 Er 1838/2006-21, vydaným sudcom, námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal povinný dovolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. a odôvodnil ho dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium