Popretie pravosti súkromnej listiny a dôkazné bremeno

U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009)

Z odôvodnenia:

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II 22.9.2004 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 260 000 Sk s prísl. (úrokmi z omeškania), predstavujúcej nevrátenú časť pôžičky poskytnutej žalovanému podľa zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi účastníkmi 10.10.2002.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 31.1.2006 č.k. 6 C 198/2005-39 rozhodol o uplatnenom nároku tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 260 000 Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne od 1.1.2003 do 1.8.2004 zo sumy 400 000 Sk, od 2.8.2004 do 31.8.2004 zo sumy 300 000 Sk a od 1.9.2004 až do zaplatenia zo sumy 260 000 Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v rovnakej lehote náhradu trov konania 52 000 Sk (1 726,08 EUR). Vyhovujúci výrok vo veci samej odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktorým zistil, že žalobca požičal žalovanému sumu 400 000 Sk, z ktorej žalovaný vrátil len časť, a to v júli 2004 sumu 100 000 Sk a v auguste 2004 sumu 40 000 Sk. Poukazujúc na hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o vrátení pôžičky v celom rozsahu, teda aj pokiaľ ide o žalovanú sumu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca poprel pravosť písomného potvrdenia o vrátení celej pôžičky, ktoré predložil žalovaný len vo fotokópii tvrdiac, že originál tejto listiny mu mal byť odcudzený pri vlámaní sa do jeho firmy dňa 5.10.2004. Ani dôkazy vykonané výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným neumožňovali záver o vrátení celej pôžičky. Svedok M. nevedel jednoznačne potvrdiť, akú sumu peňazí žalovaný vrátil žalobcovi v auguste 2004, a jednoznačne nepotvrdil ani žalovaným tvrdenú skutočnosť, že žalobca odovzdal žalovanému potvrdenie o vrátení pôžičky. Ďalší svedok M. priamo nepočul, či rozhovor, v ktorom mal žalobca prikývnuť na otázku žalovaného, či sú vyrovnaní, sa mal týkať pôžičky, ktorá je predmetom konania.