Negatívna dôkazné teória v konaní o určenie vlastníckeho práva

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010)

Z odôvodnenia:

Žalobou podanou dňa 6.6.2002 na Okresnom súde Brezno (po pripustení jej zmeny v priebehu konania) sa žalobcovia domáhali určenia svojho vlastníctva, resp. spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – pozemkom nachádzajúcim sa v kat. úz. B. V žalobe uviedli, že vlastnícke právo nadobudli dedením po svojej matke A. M., ktorá zomrela X.. Nadobudnutie dedičstva im bolo potvrdené osvedčením o dedičstve z 13.3.2001 sp. zn. D 659/99, D not 305/99, vydaným notárkou JUDr. Annou Medveďovou ako súdnou komisárkou, so sídlom notárskeho úradu v Brezne, Kuzmányho č. 20. Na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa 7.11.2000 sp. zn. N 438/2000, NZ 394/2000 notárkou JUDr. Vierou Kalinovou, so sídlom notárskeho úradu v Banskej Bystrici, Komenského č. 3, bol v katastri nehnuteľností vykonaný zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkom v prospech E. J. (dcéry E. Z. a M. Z., ktorým rodičia žalobcov v roku 1963 predali iné susedné nehnuteľnosti). E. J. následne v decembri 2000 kúpnou zmluvou predala nehnuteľnosti žalovanej, pričom vklad do katastra bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Brezno, odborom správy katastra pod sp. zn. V 2139/00. Ďalej tvrdili, že sporné nehnuteľnosti boli v ich držbe, resp. v držbe ich právnych predchodcov, preto podmienky vydržania u E. J. neboli splnené.