Započítanie

V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. 

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010)

Z rozhodnutia:

Okresný súd Bratislava II uznesením z 26. novembra 2007 č.k. 39 Er 5914/2006-70 námietky povinného zo dňa 24. januára 2007 proti exekúcii vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 39 Er 5914/2006 u súdneho exekútora JUDr. M. F., J., pod sp.zn. EX X. zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní námietok povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie dospel k záveru, že neobsahujú ani jeden zo zákonných dôvodov uvedených v § 50 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Toto uznesenie okresného súdu na podnet povinného napadol mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol dovolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovie. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.), keď napriek tomu, že boli splnené podmienky pre vydanie uznesenia o vyhovení námietkam povinného a následné zastavenie exekúcie, okresný súd námietky povinného zamietol. Mal za to, že právny záver okresného súdu, podľa ktorého nebolo možné započítať pohľadávku povinného voči oprávnenému vo výške 1 027 616,-- Sk s príslušenstvom v časti proti pohľadávke oprávneného vo výške 110 612,-- Sk, nakoľko pohľadávka povinného nie je splatná, je nesprávny a v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že skutočnosť, že pohľadávka povinného bola predmetom súdneho sporu neznamená, že nebola v čase započítania splatná; v tom čase nebola iba judikovaná. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že splatnosť pohľadávky povinného voči oprávnenému nastala dňom 17. novembra 2000 a počnúc 18. novembrom 2000 bol oprávnený v omeškaní s plnením záväzku. Exekučný titul vznikol dňom vyhlásenia rozsudku Okresným súdom Košice II z 31. marca 2004 č.k. 15 C 910/00-187. Povinný si voči oprávnenému započítal pohľadávku jednostranným právnym úkonom – listom zo 6. júla 2004 doručeným oprávnenému 8. júla 2004, voči úrokom z omeškania zo svojej pohľadávky voči oprávnenému, ktorej sa domáhal v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31 Cb 240/02, v časti vo výške 110 612,-- Sk. Oprávnený započítanie pohľadávky v tomto konaní nerozporoval a súd konanie v časti, v ktorej bola pohľadávka započítaná, zastavil. Všetky zákonné predpoklady započítania pohľadávky vyplývajúce z § 580 Občianskeho zákonníka boli splnené. Z toho vyplýva, že v čase začatia exekúcie spísaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným u súdneho exekútora, t.j. dňa 11. septembra 2006, už pohľadávka oprávneného neexistovala.