Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Oprávnená držba a zásada zákazu pravej retroaktivity

najpravo.sk • 4.6. 2013, 17:15

Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka, prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. Táto zásada, zakazujúca tzv. pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov zákona č. 393/2000 Z.z., ktorým boli zrušené ustanovenia § 2 až 9 zák.č. 293/1992 Zb. Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby zaručeného na dobu desiatich rokov, resp. právneho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zák.č. 293/1992 Zb. platného v čase vzniku tohto práva, resp. právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona č. 393/2000 Z.z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, resp. právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už exitujúce právo. Odporoval by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany nadobudnutých práv.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 6 Cdo 47/2012)

Z odôvodnenia:

Žalobou podanou na Okresnom súde Ružomberok 13. mája 2010 (po pripustení jej zmeny v priebehu konania) sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. H. na liste vlastníctva č. X. ako pozemky parcely reg. C č. 884/2 – zastavaná plocha o výmere 601 m2, č. 884/3 – záhrada o výmere 367 m2, č. 884/4 – trvalé trávne porasty o výmere 2 757 m2 a č. 885/4 – orná pôda o výmere 1 188 m2 patria v 2/6-inách do dedičstva po poručiteľovi Š. C., zomr. 29. marca 1997.

V žalobe uviedol, že poručiteľ nadobudol spoluvlastnícky podiel k označeným pozemkom dedením po svojej matke M. C. Na základe notárskeho osvedčenia o držbe zo dňa 25. októbra 1993, vydaného podľa zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (ďalej len „zák.č. 293/1992 Zb."), boli dňa 14. apríla 1994 zapísaní v katastri nehnuteľností za vlastníkov týchto pozemkov žalovaná 1/ a jej manžel E. K. (ktorý zomrel v roku 2000). Žalovaná 1/ však nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k označeným pozemkom podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona, pretože s účinnosťou od 1. decembra 2000 bolo toto ustanovenie zrušené. Vlastnícke právo nemohla nadobudnúť ani vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, a to pre nesplnenie podmienky oprávnenej držby v zmysle tohto ustanovenia. Poručiteľ bol preto v čase svojej smrti spoluvlastníkom týchto pozemkov.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1027

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: