Právo nájmu ako predmet BSM

Právo osobného užívania (teraz nájmu) bytu nemohlo tvoriť predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2000,
sp.zn. 4 Cdo 113/99, R 4/2001)

Z odôvodnenia:

Bývalý Obvodný súd B. 5 rozsudkom rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva každého z nich prikázal veci označené vo výroku rozsudku a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov 454 064,50 Sk do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 20 014 Sk a titulom trov znaleckého dokazovania 1 109 Sk, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Takto rozhodol po zistení, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patria všetky veci uvedené vo výroku rozsudku v hodnotách ku dňu zániku manželstva. Žalobcovi prikázal veci v hodnote 955 433 Sk a do jeho podielu zahrnul aj hodnotu šijacieho stroja Lucznik v sume 1 200 Sk, ktorý síce nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko slúžil výkonu povolania žalobcu, ale bol zakúpený zo spoločných prostriedkov počas trvania ich manželstva. Zohľadnil aj sumu 2 000 Sk, za ktorú žalobca predal po rozvode manželstva obrábač pôdy, ktorý zhotovil počas trvania manželstva a sumu 500 Sk za rádiomagnetofón zn. SANYO, ktorý vymenil za mrazničku. Hodnotu stola z obývacej izby Viktória určil na 288 Sk v zmysle posudku znalca Ing. S. Z jeho podielu na druhej strane odpočítal sumu 6 000 Sk, ktorú žalobca zaplatil zo svojich prostriedkov po rozvode manželstva na spoločnú pôžičku z FKSP. Cenu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. P.B. súd určil podľa znaleckého posudku Ing. O.K. zo dňa 1. júna 1992 a jeho dodatku z 12. februára 1996. Pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva niektorému z účastníkov súd prvého stupňa najprv zisťoval, či nie je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť na dve časti. V súlade so záverom znaleckého posudku vypracovaného Ing. T. ustálil, že rodinný dom s dvorom a ani záhradu nie je možné reálne rozdeliť. Prihliadol na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola získaná od rodiny žalobcu, ktorý ju aj užíva, pričom žalovanej zostal obecný byt získaný počas trvania manželstva a túto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Na kúpnu hodnotu predmetného bytu užívaného žalovanou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prvostupňový súd neprihliadol z dôvodu, že nejde o vlastníctvo účastníkov konania, ale o obecný byt.