Obchodný podiel ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 5. mája 2017 č. k. 4 C 99/2010-847 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalobkyne a žalovaného) tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadla spálňová zostava v hodnote 300 € a žalovanému ,okrem špecifikovaných hnuteľných vecí v uvedenej hodnote, do výlučného vlastníctva pripadol aj obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti B., so sídlom v BV., U., IČO: XX XXX XXX, v hodnote 63 874,88 €. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 240 434,01 €, a to sumu vo výške 100 000 € v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu vo výške 140 434,01 € v lehote do troch rokov od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu v uvedenej výške, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení ,okrem iného, uviedol, že čo sa týka obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti B. je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 168/2005 (zverejnené ZSP č. 3/2007, str. 82, R 27/2007), podľa ktorého Obchodný podiel predstavuje účasť spoločníka v spoločnosti a z nej plynúce práva a povinnosti. Podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom majetku spoločnosti (§ 61 ods. 1 OBZ). Obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, je hodnotou, ktorá je obchodovateľná (§ 115 OBZ). Takúto povahu má obchodný podiel už od svojho vzniku, bez ohľadu na to, či nastane situácia podľa § 61 ods. 2 a 4 OBZ. Možno teda konštatovať, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd rozhodujúci o jeho vyporiadaní neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Pokiaľ ide o ďalšiu podstatnú právnu otázku, a to otázku ocenenia obchodného podielu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dovolací súd zotrváva v tomto smere na zaužívanej praxi, podľa ktorej sa vychádza z jeho stavu (ktorý je určený jeho kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z jeho ceny, či cenových relácií platných v dobe vyporiadania. Nemožno však opomenúť, že cena obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je prevoditeľný, by mala byť ustanovená tzv. obvyklou cenou - trhovou alebo všeobecnou (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 103/2005). Preto súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalec určil, že všeobecná cena obchodného podielu žalovaného je vo výške 63 874,88 €. Zistenie ceny obchodného podielu či podniku považoval za otázku skutkovú a žalovaný aj keď namietal znalecký posudok, revízny znalecký posudok vykonať nenavrhol. Preto pri určení ceny obchodného podielu vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania. O trovách konania strán sporu a trovách konania štátu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p.

2. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovaného rozsudkom z 31. júla 2018 sp. zn. 6 Co 334/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil (§ 382 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie sa riadne a podrobne vysporiadal zo všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi strán, v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. V ďalšom sa odvolací súd podrobne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka otázky nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti B. žalovaným, odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom odvolateľ iné skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nezohľadnil, ani neuviedol. V tomto smere považoval za nutné poukázať na to, že zákon (§ 143 OZ) vychádza zo zásady, že všetok majetok (vrátane majetkových hodnôt akou je i obchodný podiel v obchodnej spoločnosti), ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Súd prvej inštancie vychádzal v danej veci i z ustálenej judikatúry (R 27/2007), v zmysle ktorej obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, sa stáva súčasťou BSM. Ak v konaní o vyporiadanie niektorá zo strán tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva strán patria do BSM a treba ich vyporiadať. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalovaný ako jediný spoločník založil obchodnú spoločnosť B., v ktorej pôsobil v čase zániku manželstva (a aj naďalej pôsobí) ako jediný spoločník. Nepredložil súdu žiaden dôkaz, že by obchodný podiel v danej spoločnosti nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, nepatriacich do BSM, a preto súd prvej inštancie správne vychádzal z vyššie uvedenej zákonnej zásady (§ 143 Občianskeho zákonníka) a konštatoval, že daný obchodný podiel patrí do masy BSM. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.