Odporovanie uzneseniu o schválení súdneho zmieru

Dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2019, sp. zn. 2 Cdo 219/2019, zdroj: nsud.sk, tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 9. novembra 2015 č. k. 8 C 108/2014-335 rozhodol, že súdny zmier uzatvorený medzi žalovanou a XY, schválený uznesením súdu prvej inštancie z 20. apríla 2011 sp. zn. 7 C 135/2010, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a XY, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 766,04 € a iných trov konania vo výške 199 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to schváleného zmieru  uzatvoreného  medzi  žalovanou  a  jej  manželom  XY,  ktorým  došlo  k vyporiadaniu  bezpodielového  spoluvlastníctva  manželov  (ďalej  len  „BSM“)  za  trvania manželstva. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca v konaní preukázal postavenie veriteľa voči manželovi žalovanej, a to rozsudkom okresného súdu z 31. októbra 2013 č. k. 33 C 98/2008-402 týkajúceho sa pohľadávky vo výške 18 588,59 € s prísl. titulom nezaplatenia pôžičky z 12. mája 2006, ktorá bola splatná 11. mája 2007. Uviedol, že uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM, ktorá definuje mieru práv medzi manželmi navzájom nevylučuje, že bude neúčinná voči konkrétnemu veriteľovi, ktorý by bol týmto vyporiadaním ukrátený. Súd prvej inštancie konštatoval, že k rozdeleniu majetku patriaceho do BSM síce došlo právnym úkonom schváleným súdom, avšak ani povaha tohto úkonu schváleného súdom nevylučuje možnosť odporovateľnosti právneho úkonu. Uviedol, že súd túto dohodu musel schváliť na základe dispozičného úkonu účastníkov daného konania, a preto ide o dvojstranný právny úkon, ktorý môže byť predmetom odporovania. Pri tomto vyporiadaní nebol zlikvidovaný dlh manžela žalovanej voči žalobcovi, ktorého si žalovaná bola vedomá. Žalovaná ako manželka XY je jeho blízkou osobou, pričom si navyše aj bola vedomá dlhu jej manžela voči žalobcovi už v predchádzajúcom období. Uzavrel, že následkom vyššie uvedeného odporovateľného právneho úkonu došlo k ukráteniu žalobcu  ako veriteľa, a preto súd prvej inštancie konštatoval neúčinnosť napadnutého právneho úkonu v prospech žalobcu. K právnej argumentácii žalovanej dodal, že nie je podstatné, že mala vykonať vyporiadanie BSM s jej manželom podľa zásad Občianskeho zákonníka, ani to, že nebol daný súhlas žalovanej ako manželky dlžníka žalobcu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v dôsledku ktorého aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/10 má byť zmluva o pôžičke jej manžela so žalobcom neplatná, pretože každopádne žalovaná ako manželka dlžníka žalobcu tvorila s manželom majetkové spoločenstvo v rozsahu vecí patriacich do BSM. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016; ďalej len „O.s.p.“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) v poradí druhým rozsudkom z 27. februára 2019 sp. zn. 7 Co 235/2018 na odvolanie žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po zopakovaní dokazovania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi zmenil podľa § 388 CSP a žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti súdneho zmieru v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení uviedol, že uznesením schválený súdny zmier má účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi. Považoval za nemožné žalobou podľa § 42a OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi, nakoľko ide o súdne rozhodnutie, a nie o právny úkon. V konaní bolo podľa odvolacieho súdu síce preukázané, že žalobca má voči manželovi žalovanej (toho času už bývalému manželovi) pohľadávku a žalovaná o existencii tejto pohľadávky nepochybne vedela (viď rôzne predchádzajúce súdne konania, napríklad o zrušení BSM za trvania manželstva, neplatnosť záložnej zmluvy, neplatnosť zmluvy o pôžičke a podobne), napriek tomu nie je možné vyhovieť žalobe na vyslovenie odporovateľnosti a neúčinnosti súdneho zmieru, ktorého obsahom bola dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že týmto dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej manželom bola povýšená na súdne rozhodnutie. Na základe uvedeného prijal záver, že dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM. Preto rozhodol tak ako je vyššie uvedené a žalovanej zároveň priznal proti žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania spolu s nárokom na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.