Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 15/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Svidník rozsudkom (v poradí druhým) z 25. marca 2008 č.k. 2 C 217/2005-84 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 158,-- Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne od 22. augusta 2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote sumu 1 547,-- Sk a náhradu trov konania vo výške 12 772,30 Sk do rúk jej právneho zástupcu JUDr. A. M.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B., Úrad justičnej a kriminálnej polície, pracovisko S. z 28. mája 2004 ČVS : X. bolo proti žalobkyni začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Žalobkyňa podala proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia sťažnosť, ktorá bola uznesením okresného prokurátora vo S. zo 6. septembra 2004 č. X. ako nedôvodná zamietnutá. Po vykonaní úkonov prípravného konania na základe písomného návrhu obhajcu žalobkyne z 11. novembra 2004 bolo uznesením okresného prokurátora vo Svidníku z 23. novembra 2004 č. X. trestné stíhanie proti žalobkyni zastavené. Z listu žalobkyne zo 16. februára 2005 mal za preukázané, že táto prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) pretože v súvislosti s jej obhajobou v trestnom konaní jej vznikla škoda spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby v celkovej výške 4 158,-- Sk. Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z. príslušnému Ministerstvu vnútra SR. Z listu žalovanej z 21. júla 2005 bolo zrejmé, že žalovaná oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nevyhovela, pretože trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia a teda bolo začaté v zmysle ustanovení Trestného poriadku a nemôže byť posudzované ako nezákonné. Žalobkyňa si zvolila v priebehu prípravného konania obhajcu JUDr. A. M., ktorý v predmetnej veci až do skončenia trestného stíhania ju obhajoval. Obhajca si trovy obhajoby riadne vyúčtoval. Jeho odmena na hotové výdavky tvorili spolu sumu 4 158,-- Sk, ktoré trovy žalobkyňa obhajcovi uhradila. Zároveň žalobkyni vznikli náklady (náhrada odmeny za právne služby) pri uplatňovaní svojho nároku na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania nároku vo výške 1 547,-- Sk. Poukazujúc na uvedené skutkové zistenia vyslovil okresný súd názor, že zastavenie trestného stíhania, postúpenie veci inému orgánu alebo oslobodzujúci rozsudok ak k takýmto rozhodnutiam došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, majú podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím považoval preto za opodstatnený.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej rozsudkom z 19. februára 2009 sp.zn. 8 Co 77/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa nemá právo na ich náhradu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Takto rozhodol, keď sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci boli splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uznesenie okresného prokurátora vo S. z 23. novembra 2004 č.k. X., ktorým trestné stíhanie proti žalobkyni podľa § 172 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku účinného do 31. januára 2005 bolo zastavené, nemožno považovať v súvislosti s vyvolaním následkov za rozhodnutie o zrušení uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Poukázal na to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by uznesenie policajného orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B., Úradu justičnej a kriminálnej polície, pracovisko S., z 25. augusta 2004 ČVS : X., ktorým bolo proti žalobkyni začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 bolo zrušené, lebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a teda nie je nezákonným rozhodnutím. Keďže v danej veci neboli splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku ani na jeho zrušenie, mal za dôvodné, postupom podľa § 220 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.