TlačPoštaZväčšiZmenši

Náhrada škody z titulu vykonania exekúcie v rozpore s právom EÚ

4.6. 2012, 14:56 |  najpravo.sk

Účastníci exekučných konaní sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu a na to, že súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Najmä na strane priemerných subjektov práva je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nepoukážu na neprijateľné zmluvné podmienky (Godard, bod 61, Océano grupo editoriál).

(uznesenie Krajského súdu Prešov z 31. januára 2012, sp. zn. 9Co/2/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Prešov (ďalej len ,,prvostupňový súd") v napadnutom rozsudku zamietol žalobu na náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ku ktorej malo dôjsť v exekučných konaniach vedených proti žalobkyni na základe rozhodcovských rozsudkov vymožením plnení z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

V odôvodnení rozhodnutia citujúc ust. § 3 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. 3., písm. d/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 až 4, § 9 ods. 1 a2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2 a § 25 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z roku 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že žaloba je nedôvodná a bola podaná predčasne, lebo v prejednávanom prípade nie je možné hovoriť o vzniku škody. Žalobkyňa nevyužila všetky dostupné právne prostriedky na uplatnenie svojich práv. Bola pasívna v rozhodcovskom konaní napriek tomu, že o svojich právach bola poučená, tiež sa nedomáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ešte neprávoplatne skončené exekučné konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2 Er/3011/2008 a 23Er/3197/2008. Žalobkyňa má preto možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v exekučnom konaní. Nie je preto možné hovoriť o vzniku škody porušením komunitárneho práva.

Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej žalobkyni nebola priznaná náhrada trov a úspešný žalovaný si trovy nežiadal priznať.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Súdu prvého stupňa vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Voči nej ako dôchodkyni so základnou školou boli použité nekalé podmienky. Exekútor jej postihol celý účet, na ktorý mala zasielaný dôchodok. Štát v exekučnom konaní má mechanizmus a prostriedky na zastavenie exekúcie, a nemal dovoliť nekalé obchodné praktiky a vymáhanie súm. Poukázala na konania vo veci OCEANO, ASTURCOM a tým, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za porušenie čl. 6 smernice Rady 93/13, ak mal povinnosť podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť. V exekúcii už boli jej finančné prostriedky nielen zadržané, ale aj vyplatené, a navrátenie do pôvodného stavu nie je možné. Škoda jej reálne vznikla v exekučnom konaní. Suma 2.000.- eur, ktorú žiada, prevyšuje od nej vymoženú sumu, lebo bol postihnutý celý dôchodok počas 12 mesiacov vo výške 4.164.- Eur. Uviedla teda, že exekučný súd závažným spôsobom porušil právo Európskej únie, pretože postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor").

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov ( ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poznamenáva, že ide o vec zásadného právneho významu, ktorá v rámci vnútroštátnej judikatúry nebola riešená.

Prvostupňový súd v podstatnej časti správne definuje právny rámec zodpovednosti štátu za škodu. Je dôležité garantovať fyzickým a právnickým osobám práva priznané právom Európskej únie a náhrada škody prichádza do úvahy aj pri inom protiprávnom konaní, než len pri oneskorenom transponovaní smernice Európskej únie. Rovnako je správny názor prvostupňového súdu, že členský štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za porušenie práva EÚ; a to bez ohľadu na to, ktorý orgán škodu spôsobil.

V tomto smere len na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd pripomína základy právneho poriadku Spoločenstva, ako aj povinnosť súdov zabezpečovať plnú účinnosť právnych predpisov Spoločenstva a ochranu práv, ktoré sa jednotlivcom priznávajú. Súdny dvor judikoval, že ,,keby jednotlivci nemali možnosť dosiahnuť nápravu v prípade poškodenia práv spôsobeného porušením práva Spoločenstva zo strany členského štátu, ohrozilo by to plnú účinnosť noriem Spoločenstva a oslabilo ochranu práv, ktoré sa jednotlivcom priznávajú. (rozsudok Francovich spojené veci C-6/90 a C-9/90, bod 33).

Judikatúra Súdneho dvora vychádza zo zásady zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Spoločenstva, ak sa splnia presne vymedzené podmienky, a to bez ohľadu na povahu porušeného ustanovenia alebo na to, aký štátny orgán vrátane parlamentu členského štátu právo Spoločenstva porušil, pričom nárok na náhradu škody predstavuje „nevyhnutný dôsledok priamej účinnosti právneho predpisu Spoločenstva, ktorého porušením daná škoda vznikla." (spojené veci C-46/93 a C-48/93, bod 22,bod32).

S odkazom na článok 5 Zmluvy o založení EHS (teraz článok 10 Zmluvy o ES) Súdny dvor dospel k záveru, že „v práve Spoločenstva je ustanovená zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné nahradiť škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Spoločenstva, za ktoré sú zodpovedné."8. Týmto rozsudkom Súdny dvor ustanovil zásadu zodpovednosti štátu, ktorá je „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy" (spojené veci C-6/90 a C-9/90, bod 35).

Prvostupňový súd ďalej in abstracto správne definoval aj jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením práva EÚ. K týmto predpokladom Súdny dvor v rozsudku Brasserie du pecheur/Factortame potvrdil zásady, na ktorých sa judikatúra o náhrade škody zakladá a pristúpil k vyvodeniu týchto troch podmienok (spojené veci C-46/93 a C-48/93, bod 51, uvedené vo veci C- 392/93, body 39 - 40; vec C-5/94, bod 25):

1.cieľom porušeného právneho predpisu je priznanie práv jednotlivcom;

2. porušenie je dostatočne závažné;

3. existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti, ktorá prislúcha štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby. Je potrebné preveriť, či uvádzaná škoda vyplýva dostatočne priamo z porušenia práva Spoločenstva členským štátom, aby z toho vyplývala jeho zodpovednosť.

Neskôr v rozsudku Traghetti(C-173/03) Súdny dvor pripomenul, potvrdil a upresnil zásady uvedené v rozsudku Köbler( C-224/01).

Prvostupňový súd však naplnenie podmienok na náhradu škody nezistil a žalobu zamietol s odôvodnením, že sa žalobkyňa nebránila v rozhodcovskom konaní a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prekážku tiež videl v tom, že exekúcie ešte nie sú skončené a náhradu škody je možné priznať iba vtedy, ak je rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Poukázal na možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie a nemožno podľa neho v tomto prípade hovoriť o vzniku škody a o porušení komunitárneho práva EÚ.

Odvolací súd považuje uvedené dôvody zamietnutia žaloby za nesprávne a postup prvostupňového súdu za nedôsledný, na viac v rozpore s judikatúrou súdneho dvora.

Nemala by byť spornou skutočnosť, že si žalobkyňa zobrala od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. dva úvery po 7.000,-Sk v bývalej mene a že na základe rozhodcovského rozsudku podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach Okresný súd Prešov (ďalej len ,,exekučný súd") povolil proti žalobkyni exekúcie aj na úroky a poplatky za poskytnutie úverov aj napriek neuvedeniu RPMN v zmluve a povolil tiež exekúciu na vymoženie sankcii 91,25% per annum . Rovnako by nemalo byť sporné, že exekučný súd už postihol majetok žalobkyne vo väčšom rozsahu ako 2000 eur a že doposiaľ nie sú exekúcie zastavené.

Tiež by nemalo byť sporné a odvolací súd to má zistené z vlastnej činnosti, že exekučný súd aj bez návrhu v iných podobných prípadoch zamietol poverenia na vykonanie exekúcie pre obdobné rozhodcovské doložky s konštatovaním ich neprijateľnosti a s odkazom na európske spotrebiteľské právo.

Konečne by nemalo byť sporné, že v problémových exekúciách sa vymáha plnenie zo spotrebiteľských zmlúv a na strane žalobkyne má ísť o starobnú dôchodkyňu so základným vzdelaním.

Za stavu, ak proti žalobkyni boli vykonané exekúcie na plnenia z neprijateľných podmienok v rozpore s rozhodnutiami súdneho dvora, odvolací súd je toho názoru, že v takomto prípade ide o závažne a zjavné porušenie práva Európskej únie súdnym orgánom.

V tomto smere odvolací súd pripomína, že čl.6 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach, podľa ktorého sa štáty majú postarať o to, aby spotrebiteľov neprijateľné podmienky nezaväzovali, sa má považovať za kogentné ustanovenie ( rozsudok Mostaza Claro, bod 25-28, bod 37, ASTURCOM , bod 51). Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má pritom vykonávať na úrovni pravidiel verejného poriadku (čl.50 uznesenia POHOTOVOSŤ C-76/10) .

O závažné a zjavné porušenie práva EÚ súdnym orgánom ide aj vtedy, ak exekučný súd postupuje odlišne oproti iným prípadom, v ktorých súd spotrebiteľom v porovnateľných situáciách pre zmenu ochranu poskytol, v takom prípade ide aj o porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Charty základných práv Európskej únie ( čl.47,čl.38 Charty; III. ÚS 192/06).

K otázke závažného porušenia práva judikatúra súdneho dvora uvádza, že ak príslušný členský štát zjavne a vážne porušil hranice svojho manévrovacieho priestoru, nemožno spochybniť, že došlo k závažnému porušeniu práva Spoločenstva. Posúdenie tohto priestoru je vo výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov, „ktoré sú jediné príslušné zistiť skutkový stav a rozhodnúť o charaktere predmetného porušenia práva Spoločenstva" (spojené veci C-46/93 a C-48/93, bod 58).

Argumentácia žalovaného, s ktorou sa stotožnil prvostupňový súd, že žaloba je predčasná, vyznieva nelogicky. Postihnutím majetku žalobkyne v exekúcii vznikol stav, ktorý nie je možné navrátiť (§ 61 EP) a zákon explicitne predpokladá v takomto prípade náhradu škody proti štátu ( §4 ods.1 písm. d/ zákona č.514/2003 Zz). Postihnutím majetku žalobkyne ako povinnej v exekučnom konaní sa majetok zmenšil a ide o priamu škodu, výška ktorej je známa priebežne podľa toho, ako exekútor postupne postihuje majetok žalobkyne. Ak by mal platiť záver prvostupňového súdu, tak by vznikali až absurdné situácie, kedy by pri neoprávnených exekúciách poškodené osoby nemali možnosť pred zastavením exekúcie uplatňovať svoje práva. Zo žiadneho ustanovenia či už Exekučného poriadku alebo iného všeobecne záväzného predpisu nie je možné vyvodiť záver, že by osoba poškodená v exekúcii nemohla uplatňovať svoje práva na náhradu škody po jej vzniku. Záver prvostupňového súdu nemá žiadnu oporu v zákone.

Rovnako je zjavne nesprávny právny názor prvostupňového súdu, že si žalobkyňa má svoje práva uplatniť zastavením exekúcie. Zastavením exekúcie sa dosiahne iba to, že exekúcia nebude ďalej prebiehať a že sa definitívne zabráni narastaniu ďalšej škody. Exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o už vzniknutej škode. V konečnom dôsledku žalobkyňa návrh na zastavenie exekúcie podala a keby súd aj exekúciu zastavil, náhrada škody od oprávneného je problematická vzhľadom na to, že k postihnutiu majetku a k vzniku škody došlo pri výkone verejnej moci a bez možnosti navrátenia veci do pôvodného stavu. V takýchto prípadoch zákon explicitne upravuje zodpovednosť štátu za škody spôsobené vedením exekúcie.

Prvostupňový súd bol nedôsledný aj pri závere, že sa žalobkyňa mala brániť v rozhodcovskom konaní a podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súdny dvor opakovane judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalé zmluvné podmienky. Preto v štátoch, v ktorých nie je povinné zastupovanie advokátom sa súd aj bez návrhu postará o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (Godard , bod 61).

Článok 6 smernice rady 93/13 EHS o povinnosti štátov postarať sa o to, aby spotrebiteľa neprijateľné podmienky nezaväzovali, je treba považovať za kogentné ustanovenie (čl.50 uznesenia POHOTOVOSŤ C-76/10). Najmä pri drobných sporoch je riziko, že je spotrebiteľ odradený uplatňovať svoje práva. Vzhľadom na už existujúcu judikatúru súdneho dvora je postoj žalovaného ministerstva a prvostupňového súdu zjavne nesprávny, najmä ak na jednej strane odcituje výrok rozsudku Súdneho dvora C-40/08 ASTURCOM; a pritom ho neaplikuje.

Podľa citovaného rozsudku smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Skutočnosti, že na prejudiciálnu otázku vo veci POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10 odpovedal Súdny dvor odôvodneným uznesením, dostatočne indikuje, že by v exekučných konaniach vedených na základe rozhodcovských rozsudkov už exekučný súd nemal mať žiadne pochybnosti o potrebe postarať sa v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami o to, aby spotrebiteľa neprijateľné zmluvné podmienky vrátane neprijateľných sankcii ale aj neprijateľnej ceny úveru pri vynechaní RPMN a konečne aj rozhodcovská doložka nezaväzovali; najmä ak to v iných právnych veciach naplnil. V tomto smere odvolací súd pripomína aj ďalšiu judikatúru Súdneho dvora (rozsudky Oceano gruppo editoriale spojené prípady C 240/04- C 244/04, Pannon, C-..., Mostaza Claro...).

Prvostupňový súd skonštatoval , že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy , ak bolo takéto rozhodnutie právoplatne zrušené alebo zmenené, no bližšie svoje závery v tejto časti nevysvetlil. Odvolací súd preto vychádzal z predpokladu, že aj z uvedeného dôvodu prvostupňový súd žalobu zamietol.

V tomto smere odvolací súd pripomína vlastné závery prvostupňového súdu o prednosti práva EÚ (porov.rozsudok Simmenthal) a zásadu efektivity, ktorá vyžaduje , aby jednotlivcovi ne

bolo uplatňovanie práva znemožnené alebo nadmerne sťažené.

Exekúcie vyjadrujú proces teda postup a ak v rámci takéhoto postupu došlo k porušeniu práva EÚ, je odôvodnený záver o nezákonnom postupe a tým pri splnení ostatných podmienok aj o možnosti domáhať sa náhrady škody pre nesprávny úradný postup, pri ktorom sa zrušenie rozhodnutia nevyžaduje. Prvostupňový súd podcenil zásadný aspekt, na ktorom je exekučný proces založený. Podľa zákona má súd povinnosť zastaviť exekúciu, ak nie sú na jej vedenie splnené zákonné podmienky (§ 57ods.1,2 EP). Súd má túto povinnosť v priebehu celého konania.

Naviac v rozhodcovských veciach má exekučný súd takúto povinnosť okrem iného aj vtedy, ak sa vymáha plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie v rozpore s dobrými mravmi ( § 45 ods.2 zákona 244/2002 Zz.). O plnenie v rozpore s dobrými mravmi ide aj v prípade, ak sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky ( IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011). Exekúcia je tiež neprípustná aj v prípade nedostatku rozhodcovskej zmluvy ( veci NS SR 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011) a o takýto prípad ide aj za stavu neprijateľnej a teda neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53ods.5 Občianskeho zákonníka).

Účastníci exekučných konaní sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu a na to, že súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Najmä na strane priemerných subjektov práva je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nepoukážu na neprijateľné zmluvné podmienky (Godard, bod 61, Océano grupo editoriál).

Argumentácia súdu o nepriznaní nároku z dôvodu, že sa žalobkyňa mala v exekúcii brániť, neobstojí. Na jednej strane vystupoval exekučný súd s odborným personálnym aparátom prevažne právnického vzdelania a na druhej strane žalobkyňa ako starobná dôchodkyňa so základným vzdelaním. Exekučný súd mal pritom povinnosť exekúciu vykonávanú v rozpore s právom EÚ zastaviť. Zúženie zodpovednosti za exekúciu na žalobkyňu vyznieva zjavne nepresvedčivo. V konečnom dôsledku žalobkyni nepomohol ani jej návrh na zastavenie exekúcie, pretože exekúcia nie je zastavená. Žalobkyňa v čase postihnutia majetku v exekúcii nebola zastúpená občianskym združením, no aj keby bola, nijako to neznamená zánik povinnosti súdu exekúciu vedenú v rozpore s právom EÚ zastaviť.

Odvolávajúc sa na rozsudok Metallgesellschaft ( veci C-397/98 a C-410/98, bod 104, uvedené vo veci C-524/04, bod 124; vec C-201/05, bod 127; vec 445/06, bod 63) Súdny dvor uvádza, že by bolo v rozpore so zásadou efektivity uložiť poškodeným osobám povinnosť systematicky využívať všetky dostupné opravné prostriedky, lebo by to spôsobilo nadmerné ťažkosti alebo by nebolo rozumné to od nich požadovať. V predmetnej veci ide o konanie exekučného súdu v rozpore s judikatúrou súdneho dvora, ktorá vyžaduje v prípadoch akým je aj predmetná vec po vyhodnotení skutkového a právneho stavu urobiť všetky opatrenia na to, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými zmluvnými podmienkami (C-76/10 POHOTOVOSŤ, C-40/08 ASTURCOM).

V tejto súvislosti odvolací súd pripomína rozsudok Konstantinos AdenelerC-212/04, v ktorom Súdny dvor okrem iného stanovil, že povinnosť členských štátov zdržať sa prijímania opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie cieľa danej smernice, sa rovnako vzťahuje aj na vnútroštátne súdy. Z toho vyplýva, že odo dňa nadobudnutia účinnosti smernice sa vnútroštátne súdy členských štátov musia v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútroštátneho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na transpozíciu vážne ohrozil dosiahnutie cieľa danej smernice (C-212/04, body 122 - 123).

Nesprávnym právnym posúdením veci je stav, keď súd použije nesprávny predpis alebo použije síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vykladá alebo na skutkový stav právny predpis nesprávne aplikuje.

Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tak v súvislosti s interpretáciou ako aj aplikáciou zákona č. 514/2003 Zz. a pre nesprávne právne posúdenie veci nedostatočne zistil skutkový stav.

Prvostupňový súd sa ďalej vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby nijako nevyrovnal so základnou otázkou , či vykonané exekúcie sa týkajú a ak áno, tak v akom rozsahu plnení z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a či sa exekúcie nevykonali na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka, porov. rozsudok Súdneho dvora ASTURCOM C-40/08, uznesenie POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10). V tejto časti je rozsudok založený; na nedostatočne zistenom skutkovom stave a je nepreskúmateľný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods.1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude vo svetle judikatúry Súdneho dvora a dôvodov tohto uznesenia ustáliť rozsah exekúcie vykonanej v rozpore s právom EÚ vrátane plnení z neprijateľných podmienok a ak nevyjdú najavo reálne zákonné prekážky pre priznanie náhrady škody, tak žalobe v časti korešpondujúcej zexekvovanému majetku v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora vyhovieť. Prvostupňový súd tiež rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 447
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Nezhody pri hospodárení so spoločnou vecou, petit žaloby podielového spoluvlastníka (§ 139 ods. 2 OZ)

Žalobou podielového spoluvlastníka podanou podľa druhej vety ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať prejav vôle ...

Nebezpečné prenasledovanie, k znaku dlhodobosti (§ 360a TZ)

Zákonný znak „iného dlhodobo prenasleduje“ u prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 354 ods. 1 Trestného zákonníka (v SR § 360a ...

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Poslanci majú na aktuálnej schôdzi opäť voliť kandidátov na sudcov ÚShttp://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-maju-na-aktualnej-schodzi-op/419893-clanok.html

Plénum by sa malo tiež zaoberať zákazom stávkovania pre gamblerov v stávkových kanceláriách ...

Generálna prokuratúra: Počet stíhaných právnických osôb rastiehttp://www.teraz.sk/slovensko/gp-sr-pocet-stihanych-pravnickych/419887-clanok.html

V minulom roku bolo stíhaných až 71 právnických osôb.

V piatej voľbe kandidátov na ústavných sudcov sú vhodné mená, Dostála zaskočil názor jedného z nichhttps://www.webnoviny.sk/v-piatej-volbe-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-su-vhodne-mena-dostala-zaskocil-nazor-jedneho-z-nich/

Poslanci Národnej rady SR majú viac ako štyri vhodné mená medzi 16 kandidátmi na post ...

Riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová odchádza z funkcie, nahradí ju Barbora Meššováhttps://www.webnoviny.sk/riaditelka-ligy-za-ludske-prava-zuzana-stevulova-odchadza-z-funkcie-nahradi-ju-barbora-messova/

Dlhoročná riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová sa po desiatich rokoch vzdala ...

B. Bugár: Most-Híd nezahlasuje za tajnú voľbu ústavných sudcovhttp://www.teraz.sk/slovensko/monitor-b-bugar-most-hid-nezahlasuj/419793-clanok.html

Ak niektorý z poslancov zmarí voľbu kandidátov na ústavných sudcov, bude to na jeho ...

O post predsedu protikorupčného úradu je možné uchádzať sa do utorkahttp://www.teraz.sk/slovensko/uv-prihlasky-na-post-predsedu-protik/419765-clanok.html

Voľba sa bude opakovať, pretože parlament dosiaľ predsedu nevybral.

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

DE IURE 1-2/2019

DE IURE 1-2/2019

DE IURE je časopis Najvyššieho súdu, ktorý vychádza štvrťročne v online verzii a pravidelne ...

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: