Definícia ušlého zisku

Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

Z rozhodnutia:

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava III dňa X. (po pripustení jej zmeny v priebehu konania) sa žalobcovia domáhali voči žalovaným zaplatenia sumy 20 173 755,70 Sk (669 645,98 EUR) s prísl. (úrokmi z omeškania), predstavujúcej náhradu škody spôsobenej im tým, že žalovaní napriek právoplatnému rozhodnutiu príslušného orgánu o udelení povolenia na uvedenie do trvalej prevádzky prípojky kanalizácie pre X. rodinných domov v O., neuzavreli medzi sebou zmluvu o prevádzke kanalizácie, ktorou by žalovaný 2/ ako vlastník tohto vodohospodárskeho diela ho odovzdal do prevádzky žalovanému 1/ ako budúcemu prevádzkovateľovi, a nezačali s prevádzkou kanalizácie. V dôsledku uvedeného im ako vlastníkom novostavieb dvoch rodinných domov a dvoch garáži v predmetnej lokalite vznikla škoda, a to jednak vo forme skutočnej škody spôsobenej zavlhnutím suterénu jedného z rodinných domov, na odstránenie ktorej vynaložili náklady vo výške 180 209,70 Sk (5 981,87 EUR), a jednak vo forme ušlého zisku vo výške 19 993 646 Sk (663 667,46 EUR) spôsobeného zmarením prenájmu novostavieb (a teda nedosiahnutím predpokladaného výnosu za ich prenájom za dobu od X., resp. od X. do X., resp. do X.) z dôvodu nevydania kolaudačných rozhodnutí (pre nefunkčnosť kanalizácie), ktorými by bolo povolené ich užívanie, a spôsobeného tiež rozdielom medzi kúpnou cenou, za ktorú žalobcovia boli nútení predať nehnuteľnosti v rokoch X. a X. (aby mohli splácať úvery), a ich trhovou cenou, ktorú by mali nehnuteľnosti po skončení pôvodne predpokladanej doby nájmu.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 15.11.2005 č.k. 13 C 113/02-505 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 5 330 065 Sk (176 925,74 EUR) s 13 % úrokmi z omeškania od 20.11.2002 do zaplatenia a zaplatiť im aj náhradu trov konania 623 202,50 Sk (20 686,53 EUR) do rúk ich právneho zástupcu JUDr. I. K., to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Uplatnený nárok považoval za opodstatnený v časti skutočnej škody spôsobenej zavlhnutím suterénu jedného z rodinných domov žalobcov a v časti ušlého zisku za zmarený prenájom nehnuteľností. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tejto časti boli splnené predpoklady zodpovednosti žalovaných za škodu, a to protiprávne konanie (spočívajúce v porušení ich povinností vyplývajúcich z ustanovení §§ 10b a 40a vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a z právoplatného rozhodnutia o povolení uvedenia kanalizácie do trvalej prevádzky), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných a vznikom škody odôvodnil skutkovými zisteniami spočívajúcimi v tom, že v dôsledku neprevádzkovaného kanalizačného systému došlo tlakom odpadovej vody k zvýšeniu vodného stĺpca v kanalizačnej šachte jedného z rodinných domov žalobcov a zavlhnutiu jeho suterénu, a ďalej v tom, že v dôsledku neprevádzkovania kanalizácie a z tohto dôvodu aj neuzavretia zmluvy medzi žalobcami a žalovaným 1/ o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou nebolo žalobcom vydané kolaudačné rozhodnutie k zriadeným stavbám, preto stavby sa nestali spôsobilým predmetom užívania na určený účel a teda ani spôsobilým predmetom nájmu (z dôvodu nepredloženia kolaudačných rozhodnutí záujemcovia o nájom od uzavretých nájomných zmlúv odstúpili).

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovaných rozsudkom z 2. apríla 2008 sp. zn. 4 Co 80/06 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ ide o škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcom zmarením prenájmu ich nehnuteľností, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti žalovaných za túto škodu, a to existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyslovil názor, že nesprevádzkovanie verejnej časti kanalizácie v čase predpokladanom žalobcami a nevydanie kolaudačných rozhodnutí nebolo priamou príčinou toho, že nemohli rodinné domy prenajímať za dohodnuté nájomné. Žalobcovia totiž rodinné domy a garáže vrátane pozemkov v priebehu konania predali s účinkami vkladu vlastníckeho práva na nadobúdateľov týchto nehnuteľností k X., resp. k X. Pokiaľ prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebránil nedostatok kolaudačných rozhodnutí, potom nič nebránilo ani ich prenajímaniu bez týchto rozhodnutí. Zamietnutie žaloby v časti nároku na náhradu škody spôsobenej zavlhnutím suterénu jedného z rodinných domov žalobcov odôvodnil nepreukázaním výšky tejto škody. Uviedol, že faktúra predložená žalobcami, ktorou mali byť fakturované práce vykonané na odstránenie následkov tejto škody, neobsahovala bližšiu špecifikáciu vykonaných prác a ich ceny, v čase jej vystavenia už žalobcovia neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a nebolo ani preukázané, že hradili náklady na opravu.