Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Zákaz vydania knihy – zamietnutie návrhu na predbežné opatrenie

17.2. 2012, 06:38 |  najpravo.sk

Pri nárokoch na ochranu osobnosti a z nich vyplývajúcich návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia špecifikovať, ktoré konkrétne informácie týkajúce sa navrhovateľa má súd odporcom zakázať rozširovať. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že do osobnostných práv navrhovateľa môžu zasahovať len konkrétne výroky, hodnotiace úsudky, ktoré navrhovateľ považuje za nepravdivé a spôsobilé privodiť mu nemajetkovú ujmu. Ten, kto informácie zverejňuje, sa nemôže dopustiť zásahu do osobnostných práv osoby uverejnením listu, uverejnením článku, uverejnením knihy ... ale len uverejnením konkrétnych nepravdivých informácií, hodnotiacich úsudkov. T.j. navrhovateľ v odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí špecifikovať, ktoré výroky a hodnotiace úsudky považuje za nepravdivé a preto a následne v logickej zhode s odôvodnením návrhu sa v petite návrhu potom môže domáhať zákazu ich rozširovania.

(uznesenie Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 2. 2. 2012, č. k. 21C/6/12-416)

Z odôvodnenia:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.1.2012 a doplneným písomným podaním zo dňa 30.1.2012 domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade, aby sa zdržal akéhokoľvek konania voči akejkoľvek tretej osobe, okrem právneho zástupcu poskytujúcemu odporcovi v 1. rade právne služby v tejto veci alebo v súvislosti s ňou, ktorými by priamo alebo nepriamo sprístupňoval informácie o obsahu materiálu, ktorého obsah je uvedený v prílohe tohto uznesenia a akéhokoľvek iného materiálu, ktorého obsah by bol úplne alebo čiastočne totožný s obsahom uvedeným v prílohe tohto uznesenia, ak sa takéto informácie týkajú priamo alebo nepriamo navrhovateľa alebo bytu vo vlastníctve navrhovateľa a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej mal súd uložiť odporcovi v 1. rade zdržať sa vydania, iného zverejnenia alebo akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo inej publikácie na základe obsahu, ktorý je uverejnený v prílohe tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje, alebo bude obsahovať takýto obsah v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, či už prostredníctvom vydavateľa, inej osoby, vlastným nákladom alebo zverejnením akýmkoľvek iným spôsobom, prekladu takejto knihy do iného jazyka, zverejňovania úryvkov z nej, akéhokoľvek konania smerujúceho k jej vydaniu, zverejneniu alebo inému šíreniu a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Predbežným opatrením mal súd odporcovi v 2. rade uložiť zdržať sa akéhokoľvek konania voči akejkoľvek tretej osobe, okrem právneho zástupcu poskytujúcemu odporcovi v 2. rade právne služby v tejto veci, alebo v súvislosti s ňou, ktorým by priamo alebo nepriamo sprístupňoval informácie, ktoré by boli úplne alebo čiastočne totožné s obsahom uvedeným v prílohe tohto uznesenia, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej mal súd uložiť odporcovi v 2. rade zdržať sa vydania, iného zverejnenia alebo akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo inej publikácie na základe obsahu, ktorý je uverejnený v prílohe tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje, alebo bude obsahovať takéto informácie v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, či už sám ako vydavateľ, alebo prostredníctvom iného vydavateľa, inej osoby, vlastným nákladom alebo zverejnením akýmkoľvek iným spôsobom, zverejňovania úryvkov z tejto knihy, akéhokoľvek konania smerujúceho k jej vydaniu, zverejneniu alebo inému šíreniu a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľ v doplnení žaloby doručenom súdu 30.1.2012 vyslovene uviedol, že týmto doplnením len opravil zrejmé nesprávnosti, doplnil a precizoval pôvodnú žalobu a doplnením pôvodnej žaloby nedošlo k jej zmene. Súd právny názor navrhovateľa akceptoval a doplnenie žaloby nepovažoval za návrh na zmenu žaloby.

Navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že na internete boli zverejnené materiály, ktoré neoprávnene zasahujú do súkromia navrhovateľa a majú vo vzťahu k nemu difamačné účinky. Uvedené materiály navodzujú dojem, že pochádzajú z prostredia Slovenskej informačnej služby (SIS), i keď ich autenticita bola z viacerých strán spochybnená. Odporca v 1. rade napísal knihu, ktorú plánuje vydať a ktorá bude vychádzať z totožného obsahu, akým je obsah uvedených materiálov. Odporca v 2. rade je vydavateľom, ktorý plánuje knihu odporcu vydať. Odporca v 1. rade sa dlhodobo venuje témam, ktoré súvisia s prostredím SIS, pričom opisuje aj skutočnosti, ktoré by mali byť predmetom utajenia. Odporca v 1. rade viackrát vo vzťahu k pôvodu materiálov, z ktorých pri príprave knihy vychádzal, poskytol zavádzajúce tvrdenia, pričom minulosti postupoval v rozpore s novinárskou etikou. Navrhovateľ má vedomosť o viacerých internetových stránkach (v návrhu špecifikované), na ktorých sa nachádza materiál s názvom „Gorila" alebo bez názvu s úvodným slovom „Vývoj". Materiál sa skladá z viacerých častí. Vo svojej časti Vývoj obsahuje údajné informácie o organizačných zmenách v SIS, v časti Chronológia ITP „Gorila" a „Gorila 1" opis časového sledu udalostí pri získaní súdnych rozhodnutí – súhlasov na použitie informačno-technických prostriedkov zo strany SIS na monitorovanie prejavov osoby navrhovateľa a neskôr od 18.5.2011 osoby navrhovateľa a Mgr. J. H. Následne text materiálu plynule prechádza do časti pripomínajúcej približné prepisy záznamov sledovania osôb počas rokov 2005 a 2006 ako aj následne údajné prepisy emailovej komunikácie v rámci SIS a iné. Dokument označený „Úryvok z pripravovanej knihy odporcu v 1. rade" obsahuje vybrané informácie z Materiálu. Navrhovateľ ďalej disponuje informáciou, podľa ktorej odporca v 1. rade napísal knihu a túto plánuje vydať u odporcu v 2. rade. Obsah tejto knihy má vychádzať z analytických prepisov. Hodnovernosť Analytických prepisov je pritom pochybná, čo konštatoval aj sám odporca v 1. rade, resp. viaceré médiá, ktoré mu z týchto dôvodov odmietli články týkajúce sa uvedenej témy uverejniť. Je tiež vysoko pravdepodobné, že odporca v 1. rade získal analytické prepisy v rozpore so zásadami novinárskej etiky.

Navrhovateľ zároveň podal návrh vo veci, v ktorom sa domáha rovnakého práva ako návrhom na vydanie predbežného opatrenia a navyše sa domáha uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zničiť hmotné substráty, ktoré majú k dispozícii na ktorých je zachytený obsah knihy.

Podľa § 120 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1, písm. e, f Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, môže súd nariadiť predbežné opatrenie. V konkrétnom prípade navrhovateľ odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia tým, že únik analytických prepisov predstavuje zásah do súkromia navrhovateľa a nemal by byť v akejkoľvek podobe zverejňovaný. Navyše odporca v 1. rade ich získal v rozpore so zásadami novinárskej etiky. Vydanie predbežného opatrenia je opodstatnené, pretože zverejňovaním informácií a vydaním knihy by došlo k zásadnému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Zásah predstavuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi.

V konaní o vydanie predbežného opatrenia je výlučne vecou účastníka, navrhujúceho vydanie predbežného opatrenia, aby svoje tvrdenia aspoň osvedčil listinnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na predbežné opatrenie. V štádiu, keď súd rozhoduje o predbežnom opatrení nie je časový priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania.

Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v 1. časti domáha, aby súd zakázal odporcom v 1. a 2. rade vo všeobecnosti uverejňovať informácie týkajúce sa navrhovateľa a jeho bytu, ktoré sú obsahom prílohy návrhu na začatie konania (notárskej zápisnice zo dňa 21.12.2011, konkrétnych webových stránok nachádzajúcich sa na internete, rôznych uverejnených špecifikovaných článkov, atď...) z toho dôvodu, že poskytovaním informácií odporcami v 1. a 2. rade tretím osobám dôjde k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Pri rozhodovaní o zákaze uverejňovať informácie osobám, ktoré sa zaoberajú výlučne touto činnosťou (odporca v 1. rade je novinár a odporca v 2. rade vydavateľ) je potrebné posudzovať vyváženosť práva na ochranu osobnosti na strane navrhovateľa a zároveň práva odporcov na slobodu prejavu a právo poskytovať informácie. Predbežným opatrením má navrhovateľ navrhnúť takú dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi, ktorou navrhovateľ dosiahne legitímny cieľ. Vo všeobecnosti platí, že účinky predbežného opatrenia pôsobia len do budúcnosti. Podľa názoru súdu nariadením predbežného opatrenia navrhovaným spôsobom navrhovateľ nedosiahne legitímny cieľ a nezabráni tým, že súd zakáže odporcom zverejňovať navrhované informácie, lebo ich zverejnením by došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, pretože sám navrhovateľ zároveň tvrdí, že všetky informácie, ktoré má súd zakázať uverejňovať odporcom v 1. a 2. rade, už uverejnené boli. Dokonca navrhovateľ aj uvádza, kde všade uverejnené boli (webové stránky, médiá rôzneho druhu). Ak sa navrhovateľ domnieva, že niektoré z uverejnených informácií týkajúcich sa jeho osoby boli nepravdivé a zároveň spôsobilé privodiť mu nemajetkovú ujmu, má legitímny cieľ len na odstránení následkov zásahu a prevencia (ktorá mala byť zabezpečená predbežným opatrením) v tomto prípade nemá žiadne opodstatnenie.

Navyše pri nárokoch na ochranu osobnosti a z nich vyplývajúcich návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia špecifikovať, ktoré konkrétne informácie týkajúce sa navrhovateľa má súd odporcom zakázať rozširovať. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že do osobnostných práv navrhovateľa môžu zasahovať len konkrétne výroky, hodnotiace úsudky, ktoré navrhovateľ považuje za nepravdivé a spôsobilé privodiť mu nemajetkovú ujmu. Ten, kto informácie zverejňuje, sa nemôže dopustiť zásahu do osobnostných práv osoby uverejnením listu, uverejnením článku, uverejnením knihy ... ale len uverejnením konkrétnych nepravdivých informácií, hodnotiacich úsudkov. T.j. navrhovateľ v odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí špecifikovať, ktoré výroky a hodnotiace úsudky považuje za nepravdivé a preto a následne v logickej zhode s odôvodnením návrhu sa v petite návrhu potom môže domáhať zákazu ich rozširovania. V návrhu navrhovateľa (napriek tomu, že má viac ako 50 strán) však nie je zmienka o tom, ktoré konkrétne z informácií, resp. hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa osoby navrhovateľa má súd zakázať uverejňovať, pretože by ich navrhovateľ považoval za nepravdivé, prečo sú nepravdivé a zároveň spôsobilé navrhovateľovi privodiť ujmu. Hore uvedené súvisí aj s tým, že v každom návrhu na začatie konania a nariadenie predbežného opatrenia žalobný petit musí zodpovedať nároku navrhovateľa vyplývajúcemu z hmotného práva. Právo na ochranu osobnosti je právom individuálnym, osobným a navrhovateľ sa môže predbežným opatrením domáhať len ochrany svojich osobnostných práv. Z návrhu na začatie konania a tiež z pripojených listinných dôkazov je však zrejmé, že kauza „Gorila" sa týka navrhovateľa len okrajovo, a vo väčšine poskytovaných informácií sa týka iných tretích osôb (M., B., M., F., H., P. R.) V prípade, ak by súd návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha nariadenia zákazu vydať knihu vyhovel (t.j. druhej časti predbežného opatrenia), porušil by tým právo odporcov na slobodu prejavu a poskytovanie informácií o osobách, ktoré sa ochrany žiadnych svojich práv nedomáhajú, čo nie je prípustné.

Rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je v súlade aj s ustálenou súdnou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad v súlade s právnym názorom vyjadreným v prípade Observer a Guardian v. Spojené kráľovstvo, týkajúcom sa porušovania Článku 10 (sloboda prejavu) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním predbežného opatrenia spôsobom, ako to navrhuje navrhovateľ (zákazom vydať knihu) za podobných okolností, ako to tvrdí navrhovateľ (v uvádzanom prípade má byť navyše chránená národná bezpečnosť štátu). Európsky súd v tomto prípade vyjadril názor, že uverejnením určitých informácií, ktoré sa stali verejne známymi a prístupnými všetkým obyvateľom, tieto informácie stratili dôverný charakter a preto nebolo nevyhnutné, aby existoval zákaz uverejňovaných informácií formou predbežného opatrenia. Ak súd takéto predbežné opatrenie v štádiu, keď už boli informácie, ktoré mal súd zakázať uverejňovať, známe vydal, porušil tým právo vydavateľa na slobodu prejavu.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.1.2012 a doplneným písomným podaním 30.1.2012 domáhal tiež vydania uznesenia, ktorým by súd zabezpečil dôkaz a odporcovi v 1. rade predložiť listinu, zvukový alebo zvukovoobrazový záznam, na ktorom je zachytený obsah knihy alebo inej publikácie, alebo ich rozpracovaných častí, ktoré odporca v 1. rade pripravuje alebo už pripravil na základe informácií o obsahu materiálu, ktorého obsah je uvedený v prílohe tohto uznesenia a akéhokoľvek iného materiálu, ktorého obsah je úplne alebo čiastočne totožný s obsahom materiálu, ktorého obsah je uvedený v prílohe tohto uznesenia, ak sa takéto informácie týkajú priamo alebo nepriamo navrhovateľa alebo bytu vo vlastníctve navrhovateľa, alebo ktorý obsahuje alebo bude obsahovať takéto informácie v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, vo všetkých jazykových verziách a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Odporcovi v 2. rade mal súd v rámci zabezpečenia dôkazu uložiť, aby súdu predložil listinu, zvukový alebo zvukovoobrazový záznam, na ktorom je zachytený obsah knihy napísanej na základe obsahu, ktorý je uvedený v prílohe tohto uznesenia, alebo ktorá obsahuje takéto informácie, vo všetkých jazykových verziách.

Navrhovateľ návrh na zabezpečenie dôkazov odôvodnil tým, že už samotná existencia knihy je zásahom do práv navrhovateľa, pretože vychádza z analytických prepisov, ktorých autenticitu nemožno overiť, môžu obsahovať pravdu skresľujúce údaje, odporcovia nemajú zákonnú licenciu na použitie obsahu analytických prepisov, a ani súhlas navrhovateľa. Obava, že dôkaz o obsahu knihy nebude môcť byť vykonaný spočíva v tom, že odporca v 1. rade naznačil určité pochybnosti o jej vydaní, preto by mohol tvrdiť, že k vydaniu nedôjde a knihu nie je potrebné predkladať ako dôkaz.

Podľa názoru súdu návrhu navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu navrhovaným spôsobom nebolo možné vyhovieť, pretože uvedené argumenty navrhovateľa nepreukazujú, že tento dôkaz nebude neskôr možné vykonať, alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami tak, ako to má na mysli citované ustanovenie § 102 ods. 1. O.s.p. Samotný navrhovateľ v návrhu spochybňuje existenciu knihy, teda súd nemôže zabezpečiť „niečo čo ani podľa navrhovateľa neexistuje". Tiež nie je namieste tvrdenie navrhovateľa, že samotná existencia knihy je zásahom do osobnostných práv navrhovateľa, pretože samotný navrhovateľ nepozná jej obsah, nevie, či je v nej vôbec zmienka o navrhovateľovi, akou formou je písaná. Navyše pri zásahu do osobnostných práv sa vyžaduje, aby nepravdivé informácie, alebo hodnotiace úsudky spôsobilé privodiť ujmu boli uverejnené a oboznámil sa s nimi určitý okruh osôb. Ak aj navrhovateľ vlastní pripravovanú knihu, k zasiahnutiu do osobnostných práv navrhovateľa môže dôjsť len zverejnením nepravdivých informácií a hodnotiacich úsudkov (ak ju má k dispozícii len odporca nie je naplnená podmienka verejnosti). Ako už bolo hore uvedené, sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že tieto informácie už zverejnené boli, ale len inou formou.

Pri návrhoch na zabezpečeniu dôkazu sa vyžaduje, aby navrhovateľ okrem iného opísal skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva obava, že dôkaz neskôr nebude možné vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami a označenie skutočností, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom preukázať pre budúce konanie vo veci samej. Návrh na zabezpečenie dôkazu listinou je opodstatnený v prípadoch, keby sa mal určitý listinný dôkaz zničiť, stratiť, mali by sa zahladiť stopy po jeho existencii a pod. Navrhovateľ žiaden z relevantných dôvodov na zabezpečenie dôkazu v návrhu neuvádza. Ako už bolo hore uvedené, sám navrhovateľ tvrdí, že informácie, ktoré má kniha obsahovať už zverejnené boli, teda nie je zrejmé, aké ďalšie skutočnosti sa majú zabezpečeným dôkazom preukazovať v budúcom konaní vo veci samej.

O návrhu navrhovateľa na vylúčenie verejnosti a návrhu na nesprístupňovanie a nezverejňovanie rozhodnutí súd rozhodne dodatočne, pred prvým pojednávaním vo veci samej podľa § 116 ods. 3 O.s.p., v tomto štádiu konania by bolo rozhodnutie o tomto návrhu predčasné. 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca