Označenie osoby iniciálkami a fotografiou domu

Pre záver o stotožnení osoby, ktorá je označená v písomnom prejave, s osobou zásahom dotknutou je v niektorých prípadoch postačujúce jej označenie aj len iniciálkami, pokiaľ je takéto označenie doplnené niektorými ďalšími údajmi. Fotografia domu s textom, ktorý vysvetľuje, že ide o dom osoby označenej iniciálkami, významne prispieva k možnosti, že napríklad rodinní príslušníci žalobcu, jeho susedia, ale tiež všetky ďalšie osoby, ktoré z nejakého dôvodu poznajú dom, stotožnia osobu spomenutú v článku.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3 Cdo 429/2014)

Z odôvodnenia:

Žalobca sa v konaní po pripustení zmeny petitu jeho žaloby uznesením Okresného súdu Žilina z 1. apríla 2009 č.k. Nc 1117/1999-84 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uverejniť do troch dní v ňou vydávanom médiu ospravedlnenie s nasledovným textom: Ospravedlnenie F. T. Dňa 19. novembra 1999 v týždenníku M. bol uverejnený článok autorky Z. S. pod názvom „Sudca na odstrel?“, v ktorom je okrem iného uvedené: spomínaná M. K., za ktorú orodoval F. T., a ktorá je trestne stíhaná za podvody hospodárskeho charakteru, je dobrou (podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou) priateľkou F. T. F. T. nie je hocaký podvodník. F. T. začal pôsobiť ako vyberač - nie v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale nazvime ho vyberačom protihodnoty. Fungovalo to asi takto: F. T. získal informáciu, že na X.Y. sa chystá zatykač. Ponúkol teda túto informáciu na predaj - ako tovar – a skasíroval. Sám seba F. T. rád prezentuje ako poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter podnikania a mravov mu málokto uverí ... Najlepším príkladom včasného echa pred zatknutím je samotný F. T. ... Trestný čin, kvôli ktorému F. T. v roku 1994 náhlivo opustil vlasť, mal hodnotu 120 miliónov korún a išlo o podvod na clearingovom účte... F. T. sprevádzala odstrašujúca povesť násilníka, schopného všetkého. Spomínanému vyšetrovateľovi sa vraj vyhrážal smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla nálož... Všetky uverejnené tvrdenia sú nepravdivé. P., a.s. nedisponuje žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktorými môže preukázať, že M. K. je dobrou (dokonca intímnou) priateľkou F. T. Nie je pravda, že F. T. je podvodník. Nie je pravda, že F. T. pôsobil ako vyberač, takým spôsobom, že získal informáciu, že sa chystá na nemenovanú osobu zatykač, túto informáciu ponúkol na predaj ako tovar a túto skasíroval. Spoločnosť P., a.s. nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktoré spochybňujú charakter a mravy F. T. Nie je pravdou, že F. T. dostal včasné echo pred zatknutím a nie je pravdou, že F. T. náhlivo opustil vlasť. Spoločnosť P., a.s. nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými môže preukázať odstrašujúcu povesť násilníka F. T., schopného všetkého. Rovnako nemá žiadne dôkazy, ktorými môže preukázať, že sa F. T. vyhrážal vyšetrovateľovi smrťou a že F. T. má akýkoľvek vzťah k bitke, ktorú iný policajt dostal a z ktorej sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla nálož. Za zverejnenie nepravdivých tvrdení sa P., a.s. vydavateľ bývalého spoločenského týždenníka M. ospravedlňuje F. T. Žalobca ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu do troch dní náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 663 878,37 € a tiež náhradu trov konania.

Okresný súd Žilina rozsudkom 30. júna 2011 č.k. Nc 1117/1999-334 uvedenej žalobe v časti týkajúcej sa ospravedlnenia vyhovel. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165 969,59 € a náhradu trov konania v celkovej výške 22 766,46 €. V ostatnej časti ohľadom zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy žalobu zamietol. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že v týždenníku vydávanom žalovanou vyšiel 19. novembra 1999 článok „Sudca na odstrel“ (ďalej len „článok“) s textom uvedeným v žalobe. Sporný článok sa týkal viacerých osôb, medziiným však aj osoby „F. T.“. Podľa názoru súdu prvého stupňa pre každého čitateľa článku muselo byť zrejmé, že ide o osobu žalobcu. Zodpovedajú tomu aj výsledky dokazovania vykonaného výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že každý v Žiline poznal prípad „F. T.“, ktorý odcestoval do Brazílie a odtiaľ bol vydaný pre účely trestného konania v Slovenskej republike, a každý vedel, že ide o žalobcu. Aj všetkým rodinným príslušníkom žalobcu, jeho priateľom, známym, obchodným partnerom bolo zrejmé, že „F. T.“ uvedený v článku je žalobca. Osobu „F. T.“ nikto nespájal s inou osobou. Vec bola pomerne široko medializovaná, dokonca aj prostredníctvom televíznych správ. Neobstojí pritom obrana žalovanej, podľa ktorej v článku – len iniciálami označenú osobu – nemožno stotožniť so žalobcom. Súd prvého stupňa dospel k záveru o identite oboch osôb. V ďalšom uviedol, že v článku boli o žalobcovi uvedené klamstvá a nepravdivé informácie. Žalovaná nepredložila súdu relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili, že mal intímnu známosť s osobou M. K., že je podvodník, pôsobil ako vyberač, má povesť násilníka schopného všetkého, vyhrážal sa vyšetrovateľovi smrťou, iný policajt dostal bitku, z ktorej sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zasa pred garážou vybuchla nálož. Skutočnosti uvádzané v článku, že náhlivo opustil Slovenskú republiku a odišiel do Brazílie sú znova len polopravdy. Žalobca v konaní priznal, že bol v Brazílii, avšak neodišiel tam na základe trestného stíhania. Jeho trestné stíhanie začalo až v čase pobytu v Brazílii. Článok je nepravdivý aj v tom, že sa dopustil clearingového podvodu v hodnote 120 000 000 Sk. Je síce pravdou, že bol za takýto čin trestne stíhaný, jeho trestné stíhanie však bolo právoplatne zastavené a dokonca bol neskôr aj odškodnený. Na druhej strane ale autorka článku Z. S. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6 T 47/07 právoplatne odsúdená za to, že sa v súvislosti s článkom dopustila trestného činu ohovárania. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka. Výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca sa opodstatnene domáha ochrany osobnosti. Podľa jeho názoru preukázal splnenie predpokladov nielen pre to, aby žalovanej bola uložená povinnosť ospravedlniť sa mu spôsobom uvedeným v petite žaloby, ale aj povinnosť zaplatiť mu primeranú náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu v peniazoch (lebo morálna satisfakcia nie je postačujúca vzhľadom na intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu, spôsob, akým došlo k neoprávnenému zásahu v hromadnom informačnom prostriedku znižujúcemu dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti v značnej miere). Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzal súd na zreteľ, že osobnostné práva žalobcu boli neoprávnene zasiahnuté printovým médiom. Zohľadnil tiež závery trestných rozsudkov týkajúcich sa odsúdenia autorky článku za šírenie nepravdivých informácii, ktoré boli spôsobilé značnou mierou narušiť vážnosť a dôstojnosť žalobcu v očiach spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu vážnu ujmu. Pokiaľ žalobca žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663 878,37 €, súd prvého stupňa mu priznal náhradu vo výške 165 969,59 €, ktorú označil za primeranú okolnostiam, za ktorých došlo k zásahu do osobnosti žalobcu. Žalobu vo zvyšnej časti (nad priznanú sumu) zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p.